Priemerná mzda na Slovensku dosiahla 858 eur, avšak vyše polovica Slovákov dostáva nižšiu mzdu

Bratislava 4. augusta 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Joerg Sarbach, Poštová banka)

Pomaly štvrťstoročie sledujeme tripartitný zápas o minimálnu mzdu. Zamestnanci a odborári žiadajú čo najviac, zamestnávatelia by chceli platiť čo najmenej, vláda hľadá zlatý kompromis. Je tu aj celkom zaujímavá situácia s priemernou mzdou…

Priemerná mzda na Slovensku už dávnejšie prevýšila 800 eur a vlani dosiahla 858 eur. Je to dobre či zlé? Je to priemer.

Priemerná mzda na Slovensku dosiahla v roku 2014 podľa údajov Štatistického úradu SR úroveň 858 EUR. Mnohí Slováci ale pri týchto číslach len neveriacky krútia hlavou, pretože ich zárobky sú od priemernej mzdy na míle vzdialené. Práve otázkou priemernej mzdy sa zaoberali experti Poštovej banky.

Zistili, že úroveň priemernej mzdy vlani nedosiahlo až 18 percent Slovákov, pre ktorých vlani bola dokonca realitou hrubá mzda nižšia ako 500 EUR, čo v čistom predstavuje približne 415 EUR. V porovnaní s rokom 2013 však došlo k určitému zlepšeniu, nakoľko v roku 2013 zarábala menej ako “päť stoviek” v hrubom až pätina Slovákov. Vyplynulo to z prepočtov analytikov Poštovej banky uskutočnených na základe údajov ŠÚ SR.

Výška platu sa zvyčajne líši aj v závislosti od pohlavia, pričom môžeme povedať, že nízke platy sa týkajú častejšie žien ako mužov. Hrubá mzda nižšia ako 500 eur svietila vlani mesačne na výplatných páskach viac než pätine žien pracujúcich na plný pracovný úväzok.

Mzdu pod 500 EUR ale zarobil “iba” každý siedmy muž. Zároveň zo štatistík vyplýva, že každý druhý muž vlani zarobil menej ako 850 eur, teda menej ako je úroveň priemernej mzdy v našom hospodárstve. V prípade nežnejšieho pohlavia platí, že na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahli takmer dve tretiny.

Rozdiely sú zjavné aj v závislosti od veku a nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 500 eur v hrubom našlo približne 44 percent zamestnancov. A spomedzi mladých vo veku 20 až 24 rokov zarábal menej ako 500 eur takmer každý tretí. Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 500 eur v hrubom je v kategórii tridsiatnikov, a to cca 14 až 16 percent. Rovnaký trend platí aj pri zárobkoch do výšky priemernej mzdy.

Až 95 percent mladých ľudí vo veku do 19 rokov a viac než 80 percent vo veku 20 až 24 rokov zarobilo vlani menej ako 850 eur, teda menej ako je priemerná mzda. Naopak, v kategórii tridsiatnikov zarába pod 850 eur len približne polovica zamestnancov.

Stále platí: čím nižšie vzdelanie, tým nižší plat. Menej ako 500 eur v hrubom vlani zarobili až dve pätiny zamestnancov so základným vzdelaním. Zároveň aj približne tretina pracovníkov, ktorí majú v rukách výučný list, sa zaraďuje do tejto kategórie nízkopríjmových zamestnancov. So zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania podiel málo zarábajúcich klesá, ale aj zhruba desatina vysokoškolákov zarába menej ako 500 eur. Pri pohľade na zárobky do výšky priemernej mzdy zistíme, že až takmer 9 z 10 pracovníkov so základným vzdelaním si nájde na výplatnej páske menej ako 850 eur. Medzi vysokoškolákmi je toto číslo výrazne nižšie a menej ako priemer vlani zarobila len pätina z nich.

Asi nikoho neprekvapí, že najvyšší podiel zamestnancov s hrubou mzdou do 500 eur bol vlani v Prešovskom kraji, kde takto nízku výplatu dostávalo 27 percent pracujúcich na plný úväzok.

V ostatných regiónoch s výnimkou bratislavského sa podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 500 eur pohyboval od 16 do 20 percent. Najnižší podiel zamestnancov s platom pod 500 eur vykázal bratislavský región. Aj v Bratislave a okolí však menej ako päť stoviek vlani dostávalo približne 12 percent zamestnancov. Podobný trend môžeme vidieť aj pri zárobkoch do výšky priemernej hrubej mzdy. Menej ako 850 eur totiž vlani zarobilo až vyše 70 percent zamestnancov v prešovskom regióne a zároveň len necelých 40 percent v Bratislavskom kraji.

Eugen Rusnák