Prečo USA bombardujú Asadovu armádu?

Ženeva/Homs 22. mája 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Hassan Ammar)

Kým sa v Ženeve osobitný splnomocnenec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura pripravoval na záverečné plenárne zasadnutie šiesteho kola mezisýrskych rokovaní a v samotnej Sýrii posledná skupina ozbrojencov opúšťala mesto Homs, lietadlá americkej koalície udreli na pozície vládnej armády Sýrskej arabskej republiky

“Vysoká úroveň nepriateľstva”

V Ženeve skončilo šieste kolo rokovaní, avšak rozpory a otvorené demarše naďalej trvajú. Napríklad zástupcovia Slobodnej sýrskej armády vyhlásili, že počnúc 19. májom pozastaví svoju účasť na rokovaniach v rámci delegácie Najvyššieho vyjednávacieho výboru sýrskej opozície. Deklarovaná príčina? “Nejasnosť procesu prijímania rozhodnutí (v rámci delegácie) a nedostatok stratégie vo vyjednávaní.”

Podľa námestníka ruského ministra zahraničia Gennadija Gatilov bráni prechodu na priame vyjednávanie o politickom riešení v Ženeve naďalej vysoká úroveň konfrontácie medzi sýrskymi účastníkmi a chýbajúcou jednotnou opozičnou delegáciou.

“Ak rokovania o otázkach, ako je ústava, prispeje k zníženiu konfrontácie, tak začatie priamych rokovaní by bolo žiaduce,” uviedol Gatilov.

Ruský diplomat ďalej vyhlásil, že pokrok na rokovaniach Ženeva-6 bol dosiahnutý vďaka rokovaciemu procesu v Astane, kde “prebieha reálna práca na vytvorení deeskalačných zón v Sýrii,” a že proces v kazašskom hlavnom meste predurčil to, čo sa dialo v Ženeve. Podľa neho si de Mistura “veľmi dobre uvedomuje nevyhnutnosť pomoci ženevského procesu a úplne podporuje výsledky rokovaní v Astane.”

Oslobodený Homs

Medzitým posledné skupiny ozbrojencov opúšťajú mesto Homs. Okolo tristo z nich bolo 19. mája spolu s rodinami evakuovaných zo štvrte Vaira. Boli dopravení na sever provincie Homs, zatiaľ čo predošlé skupiny boli poslané do Džarábulusu a do provincie Idlib. Autobusy poskytli Červený kríž a sýrska vláda.

Celkom za posledné dni bolo z Homseuvyvezených cez desať skupín ozbrojencov. Plánuje sa, že posledná skupina opustí mesto v sobotu.

Oslobodenie Homse je výsledkom úspešnej operácie armády SAR a spojeneckých síl, ktoré prednedávnom zahnali ozbrojencov Islamského štátu z kopcov na východe a severozápade štvrtej rafinérie. Oslobodené výšiny majú strategický charakter, lebo leží niekoľko kilometrov od trasy Homs-Palmýra na východe provincie Homs.

Začiatkom mája sýrske ozbrojené sily počas rozsiahlej kampane dokázali oslobodiť desať miest a dedín a zásobníky ropy vo východnej časti provincie. O niečo skôr, 28. apríla, vládne sily získali späť kontrolu nad jedným z najväčších plynových nálezísk v krajine Shaer.

Druhý americký úder

Na pozadí týchto udalostí vzbudili rozruch správy o tom, že vo štvrtok letectvo americkej koalície podniklo druhý úder proti provládnym silám. V apríli Spojené štáty už bombardovali leteckú základňu Šajrát, kde sa údajne skladovali chemické zbrane.

Tentokrát k útoku došlo severozápadne od základne Tanf. V Pentagone tvrdia, že letecký úder bol namierený proti obrnenej technike, ktorá podľa americkej armády predstavovala hrozbu spojencom USA bojujúcim proti Islamskému štátu, lebo tanky, obrnené vozidlá, delostrelectvo a vozidlá podpory prekročili deeskalačné pásmo.

Pritom ide o úplne iné pásma, než o ktorých sa dohodlo v Astane. Údajne má ísť o pásma, ktorá boli určené memorandom uzavretým medzi ruskou a americkou armádou.

Podľa niektorých údajov smeroval úder proti jednej z milícií. Sýrske ministerstvo obrany však vyhlásilo, že obeťami útoku boli sýrski vojaci. Ruské ministerstvo zahraničia pripomenulo, že deň pred touto udalosťou došlo k ešte jednému úderu, a to proti civilistom.

Logika úderov

Údery proti sýrskej armáde, ktoré nesú hlavnú ťarchu bojov proti IS, Fronte an-Nusrat a ďalším teroristickým skupinám, samozrejme nijako neprispievajú k rýchlemu ukončeniu násilia v Sýrii alebo k prechodu do fázy politického riešenia, o ktoré usilujú organizátori vyjednávania v Ženeve a v Astane, to aj za predpokladu, že tieto údery mali preventívny charakter a údajne slúžili ako “varovanie pre Asada.”

Vo svojom komentári ohľadom vnútropolitickej situácie v USA predseda ruského think tanku Rady pre zahraničné a obrannú politiku Fjodor Lukjanov uviedol, že po údere Tomahawkov proti základni Šajrát tlak na prezidenta Donalda Trumpa kvôli jeho “väzbám na Ruskom” ihneď opadol. Úder vtedy podporili oba tábory – demokratický a republikánsky.

Avšak desať dní potom sa mraky nad Trumpovou hlavou začali opäť sťahovať. Môže za to v prvom rade odvolanie šéfa FBI Jamesa Comeyho a následné stretnutie s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom v Bielom dome. Tlač získal prístup k Comeyho správe Senátu, v ktorej údajne tvrdil, že ho prezident nútil ukončiť vyšetrovanie “ruského ovplyvňovanie” prezidentskej kampane v USA. Okrem toho Trumpa obviňujú z toho, že údajne odovzdal Lavrovovi tajné informácie, čo môže uškodiť národnej bezpečnosti Spojených štátov.

Vo vzniknutom povyku možno stále častejšie rozpoznať slovo “impeachment”. Pokiaľ ale v najbližších dňoch všetko začne utícha, tak bude možné povedať: áno, recept je správny – aby upokojil svojich oponentov, Trump musí iba vydať rozkaz naniesť ďalší úder v Sýrii.

Vladimir Ardajev