V Čiernej Hore prijali s radosťou rozhodnutie o začatí prísupového procesu

Podgorica 26. júna (TASR, HSP / Foto:TASR)

Ako keby nemali rozhlas ani televíziu

Dlhotrvajúcim potleskom reagovali dnes poslanci čiernohorského parlamentu na správu z Luxemburgu, v zmysle ktorej dali ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie (EÚ) zelenú otvoreniu prístupových rokovaní. 

Pre človeka žijúceho v Európskej únii je ťažko uveriteľné, že sa ešte niekto chce do nej dostať. Zavalený zlými správami a zadlžený nezodpovednými politikmi na večné veky, vyplašený hľadá cestičky ako zachrániť zvyšky svojho majetku, keď sa euro zosype. Keď  počuje o radosti Čiernohorcov, prvé čo ho napadne je, že v tej krajine na konci sveta nemajú rozhlas, televíziu ani internet a tak sa nechali pošaliť rozprávkarom o krajine, kde pečené holuby samé padajú do úst. Inak je ťažké vysvetliť si ich nadšenie.

Rokovanie zákonodarného zboru predtým predseda parlamentu Ranko Krivokapič prerušil, aby mohol kolegom oznámiť radostnú informáciu. Podľa jeho slov ide o výsledok úsilia celej čiernohorskej spoločnosti. Na krajinu čaká teraz ťažkí a náročná práca pri pokračovaní procesu integrácie krajiny do únie, dodal.

Ak dnešné rozhodnutie šéfov diplomacií potvrdia aj účastníci blížiaceho sa summitu EÚ 28. júna, prístupové rokovania medzi Bruselom a Podgoricou by sa mohli začať už o deň neskôr, v piatok 29. júna.

Posunú kvôli tomu aj voľby 

Čiernohorský prezident Filip Vujanovič už skôr naznačil, že v prípade otvorenia prístupových rokovaní s Bruselom sa parlamentné voľby uskutočnia namiesto marca 2013 už na jeseň tohto roku. Médiá v tejto súvislosti označujú 23. september za pravdepodobný termín volieb.

Bývalá juhoslovanská republika požiadala o vstup do EÚ v roku 2008, od polovice decembra 2010 ma Čierna Hora štatút kandidátskej krajiny.

Kukan sa teší s Čiernohorcami

Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Eduard Kukan privítal dnes rozhodnutie európskej diplomacie otvoriť prístupové rokovania s Čiernou Horou. Uviedol, že ďalší odklad by bol pre túto západobalkánsku krajinu neférový a nespravodlivý.

Slovenský europoslanec – ktorý je členom výboru EP pre zahraničnú politiku a vedúci parlamentnej delegácie pre spoluprácu s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom – uviedol, že europarlament už dávnejšie odporučil Európskej rade ústretovosť voči Čiernohorcom.

Dodal, že EP tiež podporil odporúčanie Európskej komisie z 22. mája, aby lídri EÚ už v júni umožnili Čiernej Hore začatie prístupových rokovaní.

“Už dlhší čas sa povrávalo po chodbách, že tri krajiny – Holandsko, Francúzsko a Švédsko – by dali prednosť tomu, aby sa tento proces ešte odložil,” povedal Kukan v rozhovore pre TASR.

Spresnil, že podľa jeho informácií sa viedli intenzívne rokovania v prospech Čiernej Hory, ktorá mala podporu väčšiny členských štátov únie.

Podľa slovenského europoslanca tesne pred summitom EÚ z 28. a 29. júna už len Holandsko zastávalo odmietavú pozíciu a v rámci princípu konsenzu mohlo stopnúť a oddialiť júnové šance Čiernej Hory. Nakoniec sa však diplomatom podarilo presvedčiť všetky strany a Čiernohorci sa môžu tešiť na finálne schválenie svojich očakávaní na Európskej rade.

“Myslím si, že keby sa to odložilo, že by to bolo neférové a nespravodlivé voči Čiernej Hore. Už v decembri sa čakalo, že to dostanú, potom to bol marec,” opísal Kukan očakávania Čiernohorcov.

V súvislosti s obavami Holanďanov a ďalších, ktorí vyčítali Podgorici, že nedostatočne bojuje s korupciou a organizovaným zločinom, Kukan uviedol, že Čiernohorci majú v tejto oblasti ešte veľa vecí doplniť a splniť.

Upozornil ale na skutočnosť, že vďaka novému prístupu Európskej komisie sa ako prvé budú otvárať “najťažšie” kapitoly 23 a 24, týkajúce sa korupcie a zločinnosti.

“To znamená, že hneď sa začnú riešiť tie najdôležitejšie otázky. Nemáme teda dôvody ťahať Čiernohorcov za nos,” upozornil slovenský europoslanec.

Ďalší odklad prístupového procesu by podľa Kukana viedol k strate dôveryhodnosti EÚ na Balkáne. Naopak to, že Čierna Hora dnes dostala zelenú, bude podľa neho obrovský pozitívny a povzbudzujúci signál aj pre ďalšie krajiny západného Balkánu smerom k európskej integrácii. Nezávisle od toho, či už majú kandidátsky štatút, ako napríklad Srbsko, alebo sa oň ešte iba uchádzajú.