OĽaNO: Kompenzácie za odmietnutie utečencov ohrozujú celý európsky projekt

Bratislava 5. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Jozef Viskupič sa nazdáva, že návrhmi ešte viac narastie euroskepsa

Návrh Európskej komisie o finančných kompenzáciách pre členské krajiny za odmietnutie utečencov ohrozuje celý európsky projekt. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade SR poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA).

“Návrh EK treba riadne odmietnuť. Nie je dobrý, nie je v prospech azylantov, členských krajín ani EÚ,” vyhlásil poslanec NRSR Jozef Viskupič. Nazdáva sa, že takýmito návrhmi ešte viac narastie euroskepsa. “A európski predstavitelia sa budú čudovať, že nám narastá extrémizmus,” povedal Viskupič.

Podľa europoslanca za OĽaNO Branislava Škripeka musí azylová politika, počet prijatých a odmietnutých migrantov zostať kompetenciou členských štátov. Škripek opätovne odmietol povinné kvóty na rozdelenie migrantov, avizoval, že návrh Komisie nepodporí. Ocenil, že slovenská vláda odmieta návrh Európskej komisie o finančných kompenzáciách pre členské krajiny za odmietnutie utečencov.

Navrhované kompenzácie považuje Škripek za likvidačné pre členské krajiny. “Akoby únia chcela pokutovať svojich členov,” poznamenal europoslanec. Poukázal, že ak by Slovensko odmietlo 1502 osôb, ktoré malo prijať podľa pôvodného kľúča, znamenalo by to povinnosť zaplatiť 375 miliónov eur.

Poslankyňa NRSR Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) považuje 250-tisícový poplatok za odmietnutie migranta za bláznovstvo. Aj takéto návrhy podľa nej môžu posilniť extrémistické a protieurópske názory. Rovnako kritizuje zámer zriadiť novú európsku agentúru. Podľa Remišovej sa len zvyšuje byrokracia miesto toho, aby sa riešil problém.

EK oznámila, že plánuje zásadne zmeniť európsky azylový systém tak, aby sa zmiernil tlak migrantov na niektoré krajiny. Informovala o tom agentúra DPA. Členské krajiny, ktoré odmietnu mechanizmus prerozdeľovania migrantov, budú musieť platiť finančné kompenzácie, a to vo výške 250.000 eur za jedného neprijatého utečenca.

Návrh komisie podľa predchádzajúcich medializovaných informácií počíta so zachovaním hlavnej zásady súčasného tzv. dublinského systému, že krajina, cez ktorú migranti prvýkrát vstúpili na územie Európskej únie, musí sama zvládnuť spracovanie žiadosti o azyl.

V prípade, že niektorá krajina na vonkajších hraniciach EÚ nebude nápor migrantov zvládať, mali by si ich prerozdeliť ostatné členské štáty EÚ, a to podľa veľkosti a ekonomického potenciálu. Počítať sa budú aj utečenci, ktorých členský štát prijme z tretích krajín, napríklad z Turecka.

Ak sa stanovená kvóta v priebehu 12 mesiacov prekročí o viac ako polovicu, noví žiadatelia o azyl by sa mali prerozdeliť do ďalších európskych krajín. Štáty sa na tomto systéme nemusia podieľať, avšak krajinám, ktoré sa do neho zapojili, musia zaplatiť kompenzáciu 250.000 eur za každého utečenca.