Môj profil 
Predplatné
Z druhého grafu vyplýva, že Rusko je omnoho viac závislé na obchode s EÚ, pretože členské štáty predstavujú približne 50 percent z celkového ruského dovozu a vývozu. V roku 2012 ruský export medzi oboma susedmi dosiahol 123 miliárd eur.
Na druhej strane však Európa dováža tretinu svojho zemného plynu z Ruska. Najväčším klientom je Nemecko, ktoré každoročne prijme plyn v hodnote 30 miliárd eur. V roku 2012 75 percent z ruského vývozu boli energie. Mnoho krajín Európy má strategické partnerstvo s ruskými gigantmi v dodávke plynu – Rosnefť a Gazprom. Práve tu by sa prejavila krehkosť sankcií, ktorými sa vyhráža EÚ Rusku. Sankcie by poškodili obe strany, ale práve pre veľkú závislosť EÚ na ruských surovinách by konečný dopad bol v neprospech Európy, ktorá nemá ako nahradiť suroviny dodávané Ruskom, pričom Rusko by si s veľkou pravdepodobnosťou dokázalo ľahšie poradiť s výpadkom priemyselnej produkcie, ktorá tvorí 50% európskeho vývozu do Ruska.
Podľa údajov Eurostatu je Rusko pre Európu tretím najdôležitejším obchodným partnerom po USA a Číne.
Mnohí Rusi majú svoje peniaze uložené v Európskych bankách. Ich zmrazenie či výber zo strany Rusov by neprospel ani jednej strane. Rusko sa v takom prípade vyhráža EÚ a USA konfiškovaním majetku bánk a iných spoločností pôsobiacich na ruskom trhu v rovnakom rozsahu.
Z uvedených grafov teda vyplýva, že uvalené sankcie by nepostihli len Rusko, ako sa to prezentuje bežne v médiách, ale značným podielom by to postihlo aj krajiny Európskej únie a USA. Preto je ťažko tieto vyhrážky o sankciách považovať za myslené vážne. Škody pre EÚ by boli väčšie, ako zamýšľané škody spôsobené Rusku, a tak sa javia tieto vyhrážky skôr ako verbálne deklarovanie politického názoru než vážne myslené sankcie.
