Môj profil 
Predplatné
Bratislava 4. decembra (TASR) – Keď v malej dedine zanikne škola, zanikne v nej aj život. Deti budú musieť cestovať za vzdelaním v niektorých prípadoch aj desiatky kilometrov. Najmä pre malých prváčikov to je problém. To sú niektoré z názorov ľudí, ktorí prišli dnes pred Národnú radu SR bojovať za zachovanie tried s malým počtom žiakov, tzv. málotriedok. Demonštranti si priniesli so sebou aj rakvu, aby dali symbolické zbohom málotriedkam, ktoré podľa nich zaniknú prijatím vládnej novely školského zákona.
"Neviem, kam budú chodiť naše deti. Široko-ďaleko nie je maďarská škola. Prvá škola je v Nových Zámkoch, čo je 40 km. Ale prváčik predsa nemôže chodiť 40 km do školy," poťažkala si Alžbeta z obce Hosťová. Rušenie málotriedok považuje za veľmi zlé aj preto, že deti by po zrušení museli chodiť do školy v inej obci, čím by stratili vzťah k svojej rodnej dedine. "Je veľká škoda zatvoriť hotové školy, kde sú deti, učitelia aj rodičia spokojní," poznamenala.
Zániku málotriedok sa obáva aj Štefan z obce Buč v okrese Komárno. "Sme úplne proti tomuto zákonu. Som z malej dediny, keď tam škola zanikne, tak aj život zanikne. Mám dve maličké deti a aj za nich som tu. Keby nám zanikla škola, museli by chodiť asi 10 km od domu," povedal.
Demonštráciu zorganizovali strany Most-Híd, SMK a mimovládne organizácie. Na akcii sa zúčastnilo niekoľko desiatok ľudí z rôznych obcí, podporiť zachovanie málotriedok prišli aj poslanci OĽaNO, SaS či KDH. Všetci sa zhodujú v tom, že rušenie málotriedok sa netýka len menšinových škôl a nie je to podľa nich dobré riešenie.
"Každý musí pochopiť, čo znamená pre malú dedinu, ak tam zrušia málotriedku. Je jedno, či je to maďarská alebo slovenská. Vezmú ducha dedine. A pre menšiny je to urýchlenie asimilácie," povedal predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Šéf klubu OĽaNO Jozef Viskupič tiež poukázal na to, že niekde škola nepôsobí len ako vzdelávací prvok. "V malých obciach je to pilier nejakého kultúrneho života," podotkol. Prihovoril sa za zachovanie málotriedok a dodal, že pokiaľ by sa mali vytvárať spádové školy, bolo by treba riešiť školské autobusy.
Šéf SMK József Berényi zdôraznil, že zrušiť školu s vyučovacím jazykom menšiny nie je to isté ako zrušiť školu s jazykom väčšiny. "Už aj z toho dôvodu, že v susednej dedine nemusí byť náhrada, aj keď pre väčšinové školy tie náhrady existujú," vysvetlil Berényi, ktorého strana je zásadne proti rušeniu málotriedok.
Podľa poslanca OĽaNO Richarda Vašečku by sa mala situácia riešiť individuálne. Obce by mali podľa neho mať možnosť zachovať málotriedku, ak im to vyhovuje. "Na Slovensku sú obce, pre ktoré bude výhodnejšie málotriedku zavrieť. Ale nemyslím si, že je dobré zavrieť málotriedku zákonom, lebo nespĺňa kritériá, a nech sa deti idú pásť. Sú možno obce, ktoré chcú zabojovať. Mala by zostať zachovaná možnosť," uviedol pre TASR.
Rušenie málotriedok prinesie podľa demonštrantov novela školského zákona, ktorú dnes parlament schválil. Po novom bude musieť byť v triedach prvého ročníka minimálne 11 žiakov, v triedach druhého až štvrtého ročníka 13 a na druhom stupni 15 žiakov. V stredných školách bude musieť byť v triede aspoň 17 študentov.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe videozáznam a zvukový záznam.
vik maš ed
