Nové severoeurópske projekty: “Teroristi sa potrebujú u nás reintegrovať. Musia dostať šancu”

Európa 28. novembra 2016 (HSP/Foto: TASR/AP)

Známy americký think-tank Gatestone institute sa v článku nazvanom „Európa: zničme sami seba“ zamýšľa nad situáciou, ktorú spôsobuje politická korektnosť a ideológia neomarxizmu, ktorá vládne v súčasnej Európe. Gatestone institute si zobral na mušku hlavne situáciu v severských krajinách, ktoré sú najviac zviazané multikultúrnou ideológiou. Tie totiž najnovšie plánujú reintegrovať teroristov, ktorí predtým ako občania severských krajín odišli bojovať po bojku ISIS a následne sa vrátili späť

Portál v úvode článku uvádza fakt, že zhruba 300 000 zahraničných a európskych občanov pochádzajúcich asi zo 100 krajín odišlo bojovať po boku Islamského štátu, alebo sa pripojili k rôznym teroristickým organizáciám na Blízkom východe. Bezpečnostní  analytici už dlhšiu dobu varujú, že mnoho z týchto príde do Európy. A to aj v rámci migračnej vlny, čo predstavuje obrovské riziko nových teroristických útokov.

Aká je však odpoveď úradov na túto hrozbu? Gatestone institute odvolávajúc sa na Radio Sweden uvádza, že cca 140 bojovníkov sa už vrátilo do Švédska. Mnohé miestne úrady nevidia rozdiel medzi terorizmom a inou trestnou činnosťou a snažia sa v rámci resocializácie spolupracovať tým, že navrátivším zabezpečia ubytovanie, prácu a finančnú podporu.

Gatestone institute cituje vyjadrenie národného koordinátora pre boj s násilným extrémizmom: „Potrebujete sa reintegrovať na pracovný trh, možno budete potrebovať vodičský preukaz, urovnanie dlhov a strechu nad hlavou… Ak ľudia nedostanú podporu, je tu veľké riziko, že nebudú schopní opustiť extrémistické prostredie, ale spadnú do neho naspäť.“

Kritikom takého prístupu odkazuje Anna Sjöstrand, koordinátorka toho projektu: „Môže tu byť taká kritika, ale pre mňa je ťažké rozmýšľať v takýchto súvislostiach. Dostávajú takú podporu, ako každý kto hľadá u nás pomoc. Nemôžeme povedať: preto, že si urobil nesprávne rozhodnutie, nemáš právo vrátiť sa a žiť v našej spoločnosti.“

Gatestone toto vyjadrenie komentuje nasledovne:

“Inými slovami, cesta do Sýrie a Iraku k IS, beštiálnej teroristickej organizácii, ktorá sexuálne zotročuje ženy a deti, znásilňuje, brutálne vraždí kresťanov, jezídov a moslimov je iba „nesprávne rozhodnutie.“ Viete, podobné tomu, ako keď spreneveríte peniaze, alebo sa dostanete do opileckej bitky v bare, prípadne iný obyčajný trestný čin, ktorý nezasahuje do „práva vrátiť sa a žiť v našej spoločnosti.“ Inými slovami, zdá sa, že podporujú štandardnú európsku myšlienku, že terorista je obeť a nie nevinní ľudia, ktorých znásilnil, zmrzačil a zabil.“

A článok pridáva ďalší postreh: “Podľa švédskeho pohľadu upaľovanie kresťanov a jezídov zaživa, hromadné znásilňovanie, vraždy žien a detí, sú iba „zlou voľbou“ a nesmú stáť v ceste individuálnych „práv“. A čo právo členov mierumilovnej spoločnosti, ktorí sú zraniteľní voči útokom?,” pýta sa autor článku. V duchu tejto logiky s tým korešponduje aj absurdné rozhodnutie švédskeho súdu o tom, že je legitímne používať symboly (vlajku) IS, pretože IS nenávidí všetkých a tým pádom neútočí na nejakú menšinu. Menšiny sú totiž v neomarxizme dnešnej Európy nekritizovateľné a nedotknuteľné.

Článok sa venuje aj situácii v Dánsku, ktoré vykazuje najväčší počet obyvateľov bojujúcich po boku IS. Z nich sa už 50% vrátilo do Dánska. A aká je odpoveď politikov? “Niektorí predstavujú nebezpečenstvo. Ale ostatní potrebujú pomoc. Videli sme, že mnohí z tých, ktorí sa vrátili, zažili také horory, že potrebujú psychologickú pomoc.“

Takže terorista je „úbohá, traumatizovaná obeť, ktorá potrebuje pomoc. Zdá sa, že to je opakujúca sa téma medzi európskymi politikmi. A čo práva úbohých, traumatizovaných občanov, ktorí volili i týchto politikov?“, kladie si rečnícku otázku článok.

Austrália a Veľká Británia v rámci riešenia navrhujú odoberanie občianstva ľuďom, ktorí odídu a pridajú sa k IS, aby tým zabránili  ich návratu.Muselo by sa však jednať o ľudí, ktorí majú dvojité občianstvo. Tomuto riešeniu však bráni aj konvencia 1961 OSN.

„Je možné predpokladať, že Európania sa starajú viac o prežitie, než o zložitosti medzinárodného práva.Kedy európski lídri zmobilizujú politickú vôľu konať?“, končí touto otázkou článok.

Katarína Hanzlíková