Maďarský politológ: K migračnej politike Orbána neexistuje funkčná alternatíva

Budapešť 15. januára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Francois Walschaerts)

Podľa politológa začína Orbánovi veriť čoraz viac ľudí, pretože mal čo sa týka migračnej krízy pravdu

Pozícia maďarského premiéra Viktora Orbána na medzinárodnej scéne sa v tomto roku môže posilniť a doterajšia ostrá kritika jeho politiky zrejme zoslabne, vyhlásil v Budapešti v rozhovore pre TASR maďarský politológ Zoltán Kiszelly.

“Záleží na tom, ako sa v otázke migračnej krízy neoliberálna bruselská elita popáli. Vidíme, že mainstreamové západoeurópske médiá, ktoré útočili na Maďarsko, sa po tom, čo klamali v otázke migrácie a zamlčiavali skutočnosti, stali v západnej Európe veľmi nedôveryhodnými,” povedal Kiszelly.

Podľa jeho slov takisto politici, ktorí sa stavali na stranu utečencov – “transnacionálna elita” Angela Merkelová, Jean-Claude Juncker a Donald Tusk, ktorí patria napríklad do tzv. Bilderberského klubu či ďalších zoskupení -, pohoreli a ich kritika týkajúca sa migrácie už nie je taká ostrá než predtým, dodal.

(Pozn. TASR: Bilderberské konferencie mocných politikov, finančníkov, šľachticov, podnikateľov či lobistov sa usporadúvajú každoročne na rôznych miestach sveta už od roku 1954.)

Kiszelly pripomenul, že maďarskému premiérovi Orbánovi predtým na medzinárodnej scéne neverili; čoraz viac ľudí mu však už dôveruje, pretože v migračnej kríze mal pravdu.

“Je možné, že môže mať pravdu aj v ďalších otázkach. Nejde o to, že by bolo treba rozpustiť Európsku úniu. Maďarsko súhlasí s Davidom Cameronom – a to povedal aj Orbán -, že spoločný trh (spoločná hospodárska únia) je mimoriadne potrebný. Potrebujeme ho aj my Maďari, musíme ho zachovať. Avšak ďalšie právomoci by sme už nechceli odovzdať Bruselu, respektíve odtiaľ, kde to nefunguje, by sme si isté právomoci radi vzali naspäť,” priblížil politológ pohľad maďarského premiéra na EÚ.

V čom spočíva protimigračný postoj premiéra Orbána?

“Viktor Orbán odmieta migrantov z principiálnych dôvodov, a nie z vnútropolitických. Nechce vznik silného spoločenstva vyznávačov islamu v Maďarsku, pretože vidí, že vo Švédsku či v nemeckom Porúrí sa nedarí tieto spoločenstvá dlhodobo integrovať, alebo ak chcete – asimilovať do európskych spoločností. Tento vlaňajší postoj maďarského premiéra sa stal populárnym, pretože neexistuje voči nemu alternatíva. Nemecká kancelárka Angela Merkelová presadzuje politiku otvorených dverí a masového prisťahovalectva. Následky tejto politiky možno vidieť v Kolíne nad Rýnom, v Salzburgu či v Zürichu. Nie je dobré, ak o 300.000 ľuďoch Nemci nevedia, kto sú a kde sú. Je evidentné, že takáto alternatíva nefunguje.”

Dôležitým prvkom politiky Fideszu je podpora rodín – v uplynulých dňoch vláda rozhodla poskytnúť výraznú finančnú pomoc pre rodiny s tromi deťmi na nákup nového bytu, prípadne výstavbu rodinného domu. Ako to súvisí s migráciou?

“Túto záležitosť musíme vnímať z viacerých pohľadov. Na jednej strane vláda v otázke migrácie tvrdí, že pokles populácie nie je možné nahrádzať prisťahovalectvom zo zahraničia, ale štát musí pomôcť tunajším rodinám k tomu, aby mali viac detí. Je to súčasťou politiky podpory širšej strednej vrstvy Maďarov. Z ekonomického hľadiska zase vieme, že stavebníctvo stimuluje ekonomický rast. Keby sa v tomto roku podarilo postaviť 10.000-15.000 bytov, tak by hrubý domáci produkt (HDP) mohol vzrásť o pol až jedno percento – v posledných rokoch sa stavalo iba niekoľko tisíc bytov. Je to ďalej aj prostriedok na to, aby vláda dosiahla – pokiaľ to bude možné – trojpercentný rast ekonomiky. Možno to považovať za dobrý krok, pretože skoro tretina sa vráti do štátneho rozpočtu vo forme dane z pridanej hodnoty, stúpne aj zamestnanosť a využijú sa domáce suroviny. Navyše je prezentáciou toho, že Maďarsko sa stará o svojich obyvateľov, nechce prijímať ľudí zo zahraničia, ale sa snaží o prosperitu domácich. Vláda takto vedie konzervatívnu politiku podpory klasických rodín – najradšej manželstiev -, ďalej ňou podporuje legálnu výstavbu i potlačenie sivej ekonomiky.

Je v tom zrejme aj odkaz smerom k zvyšku Európy, ktorej veľká časť Orbánovu vládu ostro kritizovala za prístup k migrácii…

“Nemci, Švédi a Rakúšania hovoria, že klesá populácia, majú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Mnohí odchádzajú do dôchodku – v Nemecku ročne až 400.000 kvalifikovaných robotníkov – a nemá ich kto nahradiť. Mladí robotníci nie sú dostatočne motivovaní, radšej zostanú doma na sociálnej podpore. Preto sa nevyplatí sťahovať do Nemecka ani mladým Španielom či Portugalcom. Nemci a Švédi chcú náhradu spoza hraníc, Maďarsko však programom podpory rodiny dáva najavo, že problém poklesu obyvateľsta chce riešiť doma. Maďarsko chce vlastné ženy a rodiny motivovať k zvýšeniu pôrodnosti. Odkazom konzervatívnej politiky maďarskej vlády je, aby ľudia pracovali, študovali a platili dane, pretože prostredníctvom práve daní možno uplatniť výhody a podpory.”

Maďarsko je v polovici volebného cyklu, čo ho čaká v roku 2016?

“Vládnuci blok Fidesz-KDNP v čase migračnej krízy získal späť priaznivcov, ktorých predtým stratil, pričom voči vládnucej strane naďalej chýba alternatíva. Opozičnú ľavicu charakterizuje rozkol, jednotlivé subjekty sú rozhádané a ultrapravicový Jobbik zase nedokáže zvyšovať svoju popularitu, pohybuje sa v relatívne dobrom pásme 10-15 percent.

V tomto roku možno očakávať tvorbu programu opozičných ľavicových strán. Demokratická koalícia (DK) expremiéra Ferenca Gyurcsánya pripravuje prezentáciu svojho programu na február; podobne na jar predstaví svoj program aj Maďarská socialistická strana (MSZP) a začne sa diskusia o týchto programoch. Z nich vyplynie, či voči strane Fidesz bude k dispozícii programová a politická alternatíva. U Jobbiku je otázkou tohto roka, či sa v tejto strane viac uplatnia radikáli alebo technokrati. Predseda Jobbiku Gábor Vona zatiaľ stále ešte váha, nedokázal urobiť rozhodnutie, kade smerovať politiku Jobbiku. Do volieb však má ešte dosť času rozhodnúť. Ak sa nepodarí posilniť svoje pozície ľavicovej opozícii a ani Jobbiku, pričom Fidesz nestratí svojich priaznivcov, potom zhruba v septembri začnú dohady o tom, či vznikne nejaká nová politická strana, akou bola v roku 2012 strana Spolu (Együtt). V okolitých krajinách je množstvo príkladov, kde tesne pred parlamentnými voľbami vznikli strany z ničoho a dosiahli veľmi dobrý výsledok.”

Ako je na tom maďarská ekonomika?

“Maďarská ekonomika je vo veľmi dobrom stave. Jej piliere spočívajú na vnútornej spotrebe, ale aj na exporte, pričom dosahuje dva- až dvaapolpercentný rast. Otázkou v tomto roku bude, či tento rast stúpne na tri percentá. Bolo by to dôležité z hľadiska znižovania štátneho dlhu a prechodu do roku 2017 s dobre fungujúcou ekonomikou. Ovplyvniť to môže poľnohospodárstvo a export, pritom zdá sa, že vnútorná spotreba je stabilná.”