14. októbra 2017 (HSP/politikus.ru/Foto:TASR-Martin Baumann)
Maďarsko vyhlásilo svojmu severovýchodnému susedovi neoficiálnu diplomatickú vojnu kvôli ukrajinskému zákonu o školstve, ktorý brutálnym spôsobom obmedzuje jazykové práva národnostných menšín. Budapešť dokonca oficiálne pohrozila, že bude blokovať všetky ďalšie rozhodnutia Bruselu smerujúce k zbližovaniu Európskej únie s Ukrajinou.
Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) v tejto súvislosti zorganizovalo akciu „Sebaurčenie pre Zakarpatsko“, v rámci ktorej sa snaží lobovať za slobodu pre rusínsku, poľskú, bulharskú, rumunskú a arménsku národnostnú menšinu na Ukrajine. Aktivisti z Jobbiku a ich sympatizanti vyjadrili rozhodný protest voči „barbarstvu ukrajinských pučistov, ktorí si z Ukrajiny spravili svojho rukojemníka a do rovnakej situácie uvrhli aj maďarských krajanov v Zakarpatsku“.
O vážnosti celého problému svedčí tiež fakt, že počas nedávnej návštevy maďarského ministra zahraničných vecí Pétra Szijjártó v Zakarpatsku sa šéf maďarskej diplomacie stretol s relevantnými predstaviteľmi maďarskej menšiny v pohraničnom ukrajinskom regióne, avšak stretnutie s ukrajinským rezortným partnerom Pavlom Klimkinom odmietol. Táto skutočnosť veľmi rozhorčila ukrajinskú stranu.
Vzniknutá situácia dáva za pravdu znalcom ukrajinských reálií, ktorí už počas kontroverzného majdanu varovali, že nekontrolovaný výbuch rusofóbie a uvoľnenie nacionalistických vášní v snahe zapáčiť sa americkým sponzorom skôr či neskôr povedie k roztržke s ďalšími susedmi Ukrajiny, nakoľko títo nezostanú ľahostajní voči osudu svojich národnostných menšín na jej území. Tieto obavy sa v súčasnosti začínajú materializovať. Scenár rozpadu Ukrajiny nadobúda reálne kontúry, pričom sa dá s istotou predpokladať, že eventuálne snahy zakarpatských Maďarov o územnú secesiu historického územia „Kárpátalja“ a jeho následnú anexiu k Maďarsku by s veľkou pravdepodobnosťou odobrili aj miestni Rusíni, Rumuni, Rusi a príslušníci ďalších národnostných menšín.
Aj keď Brusel momentálne nie je úplne stotožnený s najnovším protiukrajinským kurzom maďarskej diplomacie, faktom je aj to, že z čisto pragmatického hľadiska by sa EÚ rada zbavila ukrajinského bremena, ktoré si neprezieravo vzala na plecia. Eventuálna územná parcelácia Ukrajiny a anektovanie Zakarpatska v prospech Maďarska, respektíve Haliče (Ľvov) v prospech Poľska či Bukoviny (Černovcy) v prospech Rumunska by tým pádom presunuli toto bremeno z EÚ na plecia Budapešti, Varšavy a Bukurešti, ktoré by sa samé museli starať o riešenie ekonomických a sociálnych problémov anektovaných ukrajinských území.