Budapešť/Madrid 28. marca 2017 (HSP/KAP/Foto:TASR-Roman Hanc)
Katolícka cirkev v Maďarsku rozvíja pastoráciu Rómov. Prvých 85 pracovníkov pre pastoráciu Rómov, ktorí absolvovali nový kurz, dostalo v nedeľu v ostrihomskej katedrále vysvedčenia. Odovzdal im ich prímas kardinál Péter Erdö, ktorý zdôraznil, že „Ježiš je Vykupiteľom celého sveta a chce prinášať spásu všetkým“. „Každý ľud a každý človek je Bohu milý,“ povedal arcibiskup Budapešti-Ostrihomu.
Len v sobotu bola blahorečená prvá príslušníčka Rómov v španielskej Almerii – Emília Fernandezová Rodriguezová.
Dvojročný kurz pastorácie Rómov vychádza zo založenia inštitútu „Boldog Ceferino“ (Blahoslavený Ceferino), ako vyhlásil pomocný biskup János Székely, referent pre pastoráciu Rómov pri Biskupskej konferencii Maďarska. Kurz sa konal na šiestich miestach, kde v Maďarsku žijú veľké spoločenstvá Rómov.
Absolventi kurzu budú pôsobiť o. i. v 62 domoch Ceferinovho inštitútu, kde sa ponúka voľnočasový program, doučovanie a rodinné poradenstvo pre Rómov. Ako zdôraznil biskup Székely, Rómovia a nerómovia sa majú považovať za bratov, na to je tiež potrebné súrodencov, aby príslušníci Rómov boli do utvárania programu aktívne zapojení.
Prvý blahorečený Róm bol Ceferino Giménez Malla (1861-1936), známy prezývkou „El Pele“. Vyrastal ako nomád v Španielsku, ako dospelý bol pokrstený. Bol úspešným obchodníkom s mulicami, sprostredkovateľom v rámci svojho ľudu a aj politikom. Po smrti manželky pôsobil ako katechéta, kapelník, podporoval modlitbu ruženca a v r. 1926 vstúpil do tretieho rádu dominikánov. Keď počas prenasledovania kresťanov v Španielskej občianskej vojne v r. 1936 pomáhal kňazovi a umožnil mu útek, bol zatknutý a 9. augusta 1936 v Barbastre v ružencom v ruke popravený. Pápež Ján Pavol II. ho v r. 1997 blahorečil.
Prvá blahorečená Rómka
Životný príbeh Ceferina pripomína osud Emílie Fernandezovej Rodriguezovej. Emília bola v sobotu v španielskej Almerii ako prvá Rómka v histórii Cirkvi blahorečená spolu so skupinou 95 kňazov a rehoľníkov, ako aj 20 laikov, ktorí ako Ceferino v Španielskej občianskej vojne zomreli ako mučeníci. Aj u nej zohrával ruženec kľúčovú úlohu pre mučeníctvo.
Narodila sa 13. apríla 1914 v španielskej provincii Almeria, vyrástla v rómskom sídlisku v Tijuole. Bola analfabetka a od mala plietla vŕbové košíky, a tak dostala prezývku „La Canastera“ (Košikárka). V r. 1938 sa vydala a bola tehotná, keď jej muž mal narukovať do republikánskej armády. Lesť, ktorá ho urobila dočasne slepým a teda neschopným bojovať, nevyšla a obaja manželia boli uväznení v rôznych väzniciach.
Emília prišla do väznice s kresťankami, kde sa naučila modliť, aj modlitbu ruženca. Riaditeľka nútila tehotnú ženu, aby prezradila svoju katechétku a sľúbila za to prepustenie, ako aj jej muža. Ona však odmietla, na čo ju dali do samotky. Po siedmych mesiacoch ťažkého väzenia porodila v januári 1939 dcérku a 25. januára úplne podvyživená zomrela na zápal pľúc. Pochovali ju v masovom hrobe. Jej muž sa po vojne oženil s jej mladšou sestrou, o osude dcérky nie je nič známe.