Kuba predloží OSN rezolúciu za zrušenie amerického embarga

Bratislava 13. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Desmond Boylan)

Kuba na začiatku novembra opätovne predloží Valnému zhromaždeniu OSN návrh rezolúcie o potrebe ukončenia hospodárskej, obchodnej a finančnej blokády zo strany USA. Na tlačovej konferencii v Bratislave o tom dnes informovala kubánska veľvyslankyňa na Slovensku Yamila Pita Montesová.

Pripomenula, že Kuba túto rezolúciu predkladá už 25. rok, pričom každoročne si vo Valnom zhromaždení získava širšiu podporu. Vlani za dokument hlasovalo 191 členských štátov OSN, pričom proti nebol nikto a iba dve krajiny sa hlasovania zdržali – USA a Izrael.

Montesová ďalej kritizovala sprísnenie politiky USA voči Kube, vrátanie zostrenia embarga, ktoré oznámil americký prezident Donald Trump 16. júna.

“Bývalý americký prezident Barack Obama pri začatí normalizácie vzťahov medzi USA a Kubou argumentoval, že politika postavená na embargu je zastaraná. Keďže embargo neprinieslo očakávaný účinok, prišiel k záveru, že ju treba zrušiť,” povedala Montesová.

“Pokračujúce a dokonca zostrujúce sa embargo je v jasnom rozpore s ľudskými právami – nielen občanov Kuby, ale i občanov USA a tretích krajín, ktoré taktiež postihuje. Porušuje práva Kubáncov na normálny život,” vyhlásila kubánska veľvyslankyňa na Slovensku.

Napriek oznámeniu amerického ministerstva financií z marca 2016 o tom, že Kuba bude môcť používať americký dolár v medzinárodných transakciách a USA budú môcť poskytovať kubánskym dovozcom úvery na nákup povolených amerických produktov, Havana doteraz nemohla uskutočniť žiadne významné medzinárodné operácie s použitím amerického dolára, upozornila Montesová.

Správa, ktorú Havana predkladá Valnému zhromaždeniu OSN za obdobie od apríla 2016 do júla 2017, konštatuje straty prevyšujúce 4,3 miliardy dolárov.

“Súčasné embargo je najväčšou prekážkou pre hospodársky a sociálny rozvoj Kuby,” zdôraznila veľvyslankyňa. Súhrnné straty, ktoré Kuba utrpela za takmer šesť desaťročí platnosti embarga, prevyšujú 822 miliárd dolárov v sume zohľadňujúcej oslabenie amerického dolára voči zlatu na medzinárodných trhoch. V bežných cenách pritom straty Kuby prekročili 130 miliárd dolárov.

“Toto embargo vzniklo s cieľom položiť Kubu na kolená prostredníctvom vyhladovania a chorôb. Preto aj v súčasnosti ostávajú najviac postihnutými potravinárstvo a zdravotníctvo,” uviedla veľvyslankyňa s tým, že iba straty v zdravotníctve dosiahli za celé obdobie platnosti embarga 2,7 miliardy dolárov.

“Nie sú to však iba čísla, na zreteli máme predovšetkým životy ľudí,” upozornila.

“Zrušenie embarga v samotných USA podporuje 73 percent obyvateľov, 63 percent Kubáncov žijúcich v USA a dokonca 62 percent republikánov. Za normalizáciu bilaterálnych vzťahov je v USA 75 percent obyvateľov a 69 percent Kubáncov žijúcich v USA,” informovala Montesová.

“Kuba bude pokračovať vo svojom projekte budovania socialistickej spoločnosti, a to aj napriek všetkým týmto prekážkam. Bude naďalej chrániť svoj ľud, poskytovať mu bezplatnú zdravotnú starostlivosť vrátane drahých operácií, zabezpečovať bezplatné školstvo na všetkých stupňoch a tiež komplexné sociálne zabezpečenie,” konštatovala Montesová.

Pre TASR označila americké embargo za nezmyselné. “Táto politika nepriniesla žiadne výsledky, keďže socializmus na Kube stále je. Americké embargo trvá aj napriek ochote Kuby urobiť maximum pre normalizáciu vzťahov,” uviedla a dodala, že Kube ide o civilizované vzťahy s USA na základe vzájomnej úcty a bez kladenia podmienok.