Kristína Machová: Dnes sa nám zdá, že sa nás to netýka. Zajtra bude neskoro

Bratislava 13. apríla 2015 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Máme ešte rešpekt pred detskou bezstarostnosťou? My všetci rodičia aj starí rodičia – bez ohľadu na náboženstvo, národnosť, či farbu pleti – dovolíme, aby sa siahalo na detskú nevinnosť? Mnohokrát som videla oči starších ľudí, ošľahaných skúsenosťami, s úľubou pozerať na maličké deti – na škôlkarov. Ten pohľad bol takmer vždy sprevádzaný úsmevom, zasiahnutý krásou videného obrazu a nádejou, ktorú prináša

A práve táto nevinnosť a nádej sú v ohrození. Ohrozujeme ju my sami, lebo nás nezaujíma, aké zákony sa teraz schvaľujú. Mlčaním prijímame neprijateľné. Možno si myslíme, že nemôžeme ovplyvniť aktuálnu situáciu. Často presviedčame samých seba, že na Slovenku to nie je až také zlé, a že sa nás to dokonca ani netýka. Ale raz, po rokoch, sa nám môže stať, že našej vlastnej dcére, či synovi systém ako Juvenilná polícia (prvý nájdený odkaz v Googli je: „Juvenilná polícia – Lov na deti„) zoberie deti, s tým, že sú vraj zlými rodičmi a dá ich na adopciu neznámym ľuďom.

Naše deti sa nebudú môcť brániť a ani sa nedozvedia, či ich deti (naše vnúčatá) vychováva manželský alebo homosexuálny pár a či ich vôbec niekto miluje. Taktiež sa nám môže stať, že naše vlastné dieťa príde domov zo školy a povie, že sa na hodine sexuálnej výchovy mali hrať s umelohmotným penisom a zasúvať ho do umelohmotnej vagíny, lebo to boli učebné pomôcky (obsah sex-boxu používaného v Taliansku) a ako veľmi to bolo pre neho/ňu nepríjemné a zahanbujúce. A čo urobíme ak nám dieťa bude plakať, že to už nechce zažiť?

Zostaneme stáť pred systémom úplne bezmocní alebo budeme smelí a pôjdeme do väzenia ako Eugen Martens? V lepšom prípade dostanete iba súdny zákaz navštevovať školu, kde chodia vaše deti (prípad z USA). Dokonca by sa mohlo prihodiť, že nám dieťa príde zo školy a povie, že počas vyučovania muselo znášať francúzsky bozk od spolužiaka/spolužiačky, lebo to bolo v osnovách.

Naozaj chceme deťom už v škôlke podsúvať predčasný záujem o svoju sexualitu? Chceme ich nechať „scitlivovať“ a dávať im odpovede na otázky, ktoré ich ešte netrápia a tak spôsobiť, že ich začnú trápiť? Naozaj potrebujú deti na základných školách viac informácií o sexe ako mali doteraz? Je nutné aby tieto informácie získavali v sterilnom prostredí triedy bez láskyplnej pozornosti? Nemali by sa dozvedieť viac o citovej stránke sexu? O tom, že sex bez lásky nás pripravuje o to najkrajšie a najvzácnejšie, čo sa môže odohrať medzi mužom a ženou, že je živočíšny a ničí dušu i ľudskosť človeka?

Už roky si myslím, že dnešné mladé generácie sú posadnuté sexom odtrhnutým od lásky. Sú vydané napospas ľahko dostupnej pornografii. Predpokladá sa, že „dobrý“ film bude obsahovať násilie a sex. Mladým ľuďom sa vnucuje záujem o celebrity. Čím katastrofálnejší súkromný život, tým väčšia pozornosť. A môže byť ešte horšie. Ak budeme mladých ľudí už od škôlky vychovávať v tom duchu, že vo vzťahoch ide hlavne o pôžitok, aká nová generácia z nich vyrastie? Ak budeme stále zdôrazňovať ich práva, no pomlčíme o ich povinnostiach, lebo to je nepríjemná téma, aká budúcnosť čaká túto krajinu?

Ešte by som sa chcela dotknúť jedného fenoménu a to je pozitívna diskriminácia. Už s ňou v tejto krajine máme skúsenosti a teraz sa ide zavádzať nový druh. Vyzerá to tak, že budeme za každú cenu brániť práva homosexuálnych párov a nevšimneme si, že pozitívne diskriminujeme prirodzené heterosexuálne rodiny, ktoré sú najlepším prostredím pre výchovu detí, lebo poskytujú vzor chovania sa matky (láskavej, s jej  materskou intuíciou, aby uhádla, čo dieťa potrebuje) aj vzor otca (ochrancu, niekoho kto vedie a vyžaduje plnenie povinností ale aj miluje a oceňuje výsledky). Už akoby som počula odporcov namietať, že to je ideál, že dnešné rodiny také nie sú, že majú množstvo problémov. Áno, dnešné rodiny majú množstvo ťažkostí a mnohé z nich sú spôsobené finančnou situáciou, s ktorou im štát veľmi nepomáha. Áno, majú problémy ale budú ešte väčšie, keď sa tu udomácni „gender teória“. Áno, je to ideál, ale lepšie urobíme, keď sa k nemu budeme približovať, ako keby sme sa od neho vzďaľovali.

Vidím to tak, že sa prijímajú zákony, ktoré sú proti záujmom rodiny a v konečnom dôsledku môžu poškodiť spoločnosť. Je v záujme spoločnosti chrániť rodinu, kde sa rodia deti, ktoré sú jej nádejou. Preto by mala spoločnosť vo väčšej miere prijímať zákony, ktoré rodinu chránia a vo väčšej miere ju aj finančne podporovať. Veď dnes v našej krajine sú rodinné prídavky symbolickým príspevkom a ich pomoc mladé rodiny takmer nepocítia. Na druhej strane sa mrhá prostriedkami na propagandu „gender teórie“ a na nové experimenty so sexuálnou výchovou. Skoro to tak vyzerá, že spoločnosť rodičov skôr „trestá“ ako odmeňuje za to, že jej prinášajú to najcennejšie – nové generácie.

Na záver by som rada podotkla, že by sme mohli pokojne popri pojme „homofób“ zadefinovať aj pojem „hodnotofób“ na vyváženie.

doc., Ing. Kristína Machová, PhD.