Naše deti sa nebudú môcť brániť a ani sa nedozvedia, či ich deti (naše vnúčatá) vychováva manželský alebo homosexuálny pár a či ich vôbec niekto miluje. Taktiež sa nám môže stať, že naše vlastné dieťa príde domov zo školy a povie, že sa na hodine sexuálnej výchovy mali hrať s umelohmotným penisom a zasúvať ho do umelohmotnej vagíny, lebo to boli učebné pomôcky (obsah sex-boxu používaného v Taliansku) a ako veľmi to bolo pre neho/ňu nepríjemné a zahanbujúce. A čo urobíme ak nám dieťa bude plakať, že to už nechce zažiť?

Zostaneme stáť pred systémom úplne bezmocní alebo budeme smelí a pôjdeme do väzenia ako Eugen Martens? V lepšom prípade dostanete iba súdny zákaz navštevovať školu, kde chodia vaše deti (prípad z USA). Dokonca by sa mohlo prihodiť, že nám dieťa príde zo školy a povie, že počas vyučovania muselo znášať francúzsky bozk od spolužiaka/spolužiačky, lebo to bolo v osnovách.

Naozaj chceme deťom už v škôlke podsúvať predčasný záujem o svoju sexualitu? Chceme ich nechať „scitlivovať“ a dávať im odpovede na otázky, ktoré ich ešte netrápia a tak spôsobiť, že ich začnú trápiť? Naozaj potrebujú deti na základných školách viac informácií o sexe ako mali doteraz? Je nutné aby tieto informácie získavali v sterilnom prostredí triedy bez láskyplnej pozornosti? Nemali by sa dozvedieť viac o citovej stránke sexu? O tom, že sex bez lásky nás pripravuje o to najkrajšie a najvzácnejšie, čo sa môže odohrať medzi mužom a ženou, že je živočíšny a ničí dušu i ľudskosť človeka?

Už roky si myslím, že dnešné mladé generácie sú posadnuté sexom odtrhnutým od lásky. Sú vydané napospas ľahko dostupnej pornografii. Predpokladá sa, že „dobrý“ film bude obsahovať násilie a sex. Mladým ľuďom sa vnucuje záujem o celebrity. Čím katastrofálnejší súkromný život, tým väčšia pozornosť. A môže byť ešte horšie. Ak budeme mladých ľudí už od škôlky vychovávať v tom duchu, že vo vzťahoch ide hlavne o pôžitok, aká nová generácia z nich vyrastie? Ak budeme stále zdôrazňovať ich práva, no pomlčíme o ich povinnostiach, lebo to je nepríjemná téma, aká budúcnosť čaká túto krajinu?

Ešte by som sa chcela dotknúť jedného fenoménu a to je pozitívna diskriminácia. Už s ňou v tejto krajine máme skúsenosti a teraz sa ide zavádzať nový druh. Vyzerá to tak, že budeme za každú cenu brániť práva homosexuálnych párov a nevšimneme si, že pozitívne diskriminujeme prirodzené heterosexuálne rodiny, ktoré sú najlepším prostredím pre výchovu detí, lebo poskytujú vzor chovania sa matky (láskavej, s jej  materskou intuíciou, aby uhádla, čo dieťa potrebuje) aj vzor otca (ochrancu, niekoho kto vedie a vyžaduje plnenie povinností ale aj miluje a oceňuje výsledky). Už akoby som počula odporcov namietať, že to je ideál, že dnešné rodiny také nie sú, že majú množstvo problémov. Áno, dnešné rodiny majú množstvo ťažkostí a mnohé z nich sú spôsobené finančnou situáciou, s ktorou im štát veľmi nepomáha. Áno, majú problémy ale budú ešte väčšie, keď sa tu udomácni „gender teória“. Áno, je to ideál, ale lepšie urobíme, keď sa k nemu budeme približovať, ako keby sme sa od neho vzďaľovali.

Vidím to tak, že sa prijímajú zákony, ktoré sú proti záujmom rodiny a v konečnom dôsledku môžu poškodiť spoločnosť. Je v záujme spoločnosti chrániť rodinu, kde sa rodia deti, ktoré sú jej nádejou. Preto by mala spoločnosť vo väčšej miere prijímať zákony, ktoré rodinu chránia a vo väčšej miere ju aj finančne podporovať. Veď dnes v našej krajine sú rodinné prídavky symbolickým príspevkom a ich pomoc mladé rodiny takmer nepocítia. Na druhej strane sa mrhá prostriedkami na propagandu „gender teórie“ a na nové experimenty so sexuálnou výchovou. Skoro to tak vyzerá, že spoločnosť rodičov skôr „trestá“ ako odmeňuje za to, že jej prinášajú to najcennejšie – nové generácie.

Na záver by som rada podotkla, že by sme mohli pokojne popri pojme „homofób“ zadefinovať aj pojem „hodnotofób“ na vyváženie.

doc., Ing. Kristína Machová, PhD.