Môj profil 
Predplatné
TASR to povedal poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD), ktorý založenie komisie inicioval. Žitňanskej opatrenia počítajú s tým, že si Slovensko bude vedieť účinnejšie poradiť s extrémizmom a rasizmom. Zákon spresňuje klasifikáciu rasovo motivovaného trestného činu, kde už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase či pôvodu. Ministerstvo spravodlivosti tým reaguje na súčasnú prax, keď napríklad útočník zaútočí na občana, ktorý je pôvodom Žid alebo Róm, a v priebehu vyšetrovania sa ukáže, že napadnutý tento pôvod nemá. Skutok potom nie je klasifikovaný ako rasovo motivovaný trestný čin, hoci motivácia útočníka taká bola.
Zmena sa ďalej týka aj extrémistického materiálu, kde sa ustupuje od dikcie, podľa ktorej je extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Čím sa ruší zásada prezumcie neviny a obvinený bude musieť dokazovať, že problémový materiálom nie je extrémistický. Základná zásada práva tak bola touto dikciou postavená na hlavu. Veľmi kriticky sa k tomu vyjadril aj sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin. Viac k téme si môžete prečítať tu.
Trestná bude tiež nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.
Právna norma zavádza aj novú skutkovú podstatu trestného činu apartheidu. V rámci medzinárodného trestného práva je vnímaný ako zločin proti ľudskosti. Ide o konanie jednotlivca, ktorý sa snaží zachovať režim charakteristický útlakom a nadvládou jednej rasovej skupiny nad druhou.
Celá norma je problémová a s najväčšou pravdepodobnosťou časom skončí na Ústavnom súde.
Žitňanská presadila aj to, aby dohľad nad verejným poriadkom vo vlakoch a na železničných staniciach mohla vykonávať iba polícia alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy či prepravcom. Ide o reakciu na aktivity parlamentnej ĽSNS a jej hliadky v niektorých osobných vlakoch s problémovou bezpečnosťou. „Nikto nemôže nahrádzať v tomto štáte políciu, ani sa tak tváriť,“ vyhlásila ministerka.
V parlamentnej komisii sú poslanci Ľuboš Blaha (Smer-SD), Katarína Cséfalvayová (Most-Híd), Anton Hrnko (SNS), Juraj Droba (SaS), Viera Dubačová (OĽaNO-NOVA) a Milan Krajniak (Sme rodina). Za občiansku spoločnosť by mali v komisii sedieť predseda židovskej náboženskej obce Pavel Traubner, historik Dušan Kováč, riaditeľ múzea Židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan, aktivistka Ingrid Kosová, protikotlebovský aktivista Radoslav Sloboda, novinár Martin Krno, aktivistka z Inštitútu ľudských práv (IĽP) Alena Krempaská a Andrej Findor.
Komisia by mala riešiť list mimoparlamentných strán KSS a Vzdor-Strana práce, ktoré sa obrátili na Blahu ohľadom osadenia pamätnej tabule pre Gustáva Husáka v Bratislave. Blaha súhlasí, že Husák mal veľký význam v boji proti fašizmu. „A preto môj osobný názor je, že si pamätnú tabuľu za boj proti fašizmu zaslúži,“ poznamenal s tým, že do iniciatívy KSS a VZDOR-u sa osobne nebude angažovať.
