Klaus ml. o podnecovaní k nenávisti a “korektúra” zo strany právnika

Česká republika 5. decembra 2016 (HSP/Foto: Facebook Václav Klaus)

„Tento komentár som vytvoril s pomocou svojho právneho zástupcu, pretože v Českej republike to začína byť na väzenie zverejniť verejne vlastné názory,“ začína ironicky svoj komentár Václav Klaus mladší.

Klaus však jedným dychom dodáva, že ohľadom zverejnenia vlastných názorov platí dvojaký meter. Podľa jeho slov, ak ste správny eurohujer môžete šíriť nenávisť k iným národom zakaždým, keď otvoríte v televízii ústa. Problém už nastáva ak patríte do nejakého protimaistramového hnutia. Hrozí vám totiž väzenie, a to i za hlúpe hádky na Facebooku.

Vzhľadom na uvedené Klaus dokladá vysvetlenie právneho zástupcu: „Môj klient výrazom “správny eurohujer” myslí osobu, ktorá s obdivom a láskou sleduje takmer akýkoľvek počin Európskej únie a jej inštitúcií a snaží sa týmto všemožne napomáhať, či už je to v záujme Českej republiky a ich občanov, alebo nie. Na čo má nepochybne právo. Ďalej vyjadruje možnosť, nie určitosť faktu, a to, že dotyčný by mohol šíriť nenávisť k iným národom, bez toho, aby bol konfrontovaný orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom kauzalitu mimoriadne početných protiruských útokov dotyčného a tvrdení môjho klienta nemožno spájať.”

Lajkovanie názorov

„Len ťažko možno sledovať vystupovanie “osobností” typu Schulza, Merkelovej, Junckera, Dienstbiera alebo súdružky Mogheriniovej a nevypestovať si k súčasnej podobe EÚ odpor hraničiaci s nenávisťou a chuťou k násiliu…“

A čo na takéto vyjadrenie názoru uvádza právnik? „Nejedná sa o tvrdenie môjho klienta, ale o obyčajnú citáciu facebookového statusu pána Tomáša T., známeho na sociálnych sieťach okrem iného častou konzumáciou alkoholu a nadväzovaním vzťahov so ženami. Môj klient iba tento status takzvane “lajkoval”, avšak po prvé v stave mierneho zhoršenia kognitívnych schopností a po druhé podľa niekoľkých judikátov sa obyčajné lajkovanie nedá v žiadnom prípade považovať za plnohodnotný právny akt či dokonca akt nenávistný. Navyše inkriminovaný výrok chcel môj klient kriticky rozobrať, ale bol prerušený mnou (doktorom J…) s týmto právnym výkladom.”

Zaplatení pisálkovia

„Ale takto nič nenapíšem, pán doktor. Takto sa predsa nedá slobodne písať. Veď čitatelia spoznajú, že to nie je od srdca, a nebudú to čítať, alebo s odporom, ako keď píšu zaplatení pisálkovia,“ vysvetľuje ironicky Klaus.

„Ja som vás varoval, aj takto je to na hrane. Je iná doba, i satira musí byť politicky korektná, alebo si dobre vyberte, komu sa vysmievate. Mali by ste mať rozum,“ nasleduje odpoveď právnika.

Politická korektnosť

Keďže satira sa politicky korektne písať nedá, Klaus píše otvorene: „Nenávidím ľudí, ktorí sa vyhrážajú, že zotročia naše ženy, zničia  naše mestá a našu kultúru a nás pozabíjajú. Nenávidím ich presvedčenie, a ak je to náboženstvo, potom nenávidím také náboženstvo. Podnecujem k tejto nenávisti, pretože zlu by sa ľudia mali postaviť, čo bez negatívnych emócií nejde.“

A čo na to právnik? „Toto posledné súvetie škrtám, pán magister.“

Demokracia, len ak vyhráva ich kandidát

„Nenávidím všetkých ich českých pomáhačov, ospravedlňovateľov a ich užitočných idiotov. Nenávidím všetkých kádrovákov, ktorí každú chvíľu spisujú články alebo petície, kto by mal byť vyhodený z verejného priestoru, prepustený, kto by mal mlčať a nevyjadrovať sa. Ak je to ich presvedčenie, potom nenávidím také presvedčenie. Nenávidím hlupákov, najmä vzdelaných hlupákov. Nenávidím všetkých, ktorí prisahajú na demokraciu, len ak práve vyhráva ich kandidát.“

„Prepáčte, pán magister, toto už naozaj musím ukončiť. Navyše stránku a pol už máte, to pánovi redaktorovi stačí. Hlavne nič nepíšte o tom Konvičkovi,“ uvádza sa v závere komentára Klausa mladšieho potenciálne vyjadrenie právnika.

Vivat demokracia

Uvedený komentár Klausa je len ironickým príkladom, kam až môže dôjsť politická korektnosť či liberálna demokracia, ktorá vyhovuje len tým, ktorí sa k nej hlásia. V prípade, že druhá strana vyjadrí opačný názor, prípadne sa s ním len nestotožní, dochádza k nálepkovaniu a označeniu sa xenofóba, rasistu, homofóba… Nálepka je len tým ľahším postihom. V horšom prípade dochádza k policajnému vyšetrovania, obvineniu z podnecovania, a ako ukazuje aj slovenská prax, aj k odsúdeniu. A to všetko v mene liberálnej demokracie…