Môj profil 
Predplatné
Klaus v dvanástej časti svojho diskusného fóra Rozmluvy na Hanspaulce hovoril s profesorom sociológie, v súčasnosti i poslancom Európskeho parlamentu, známym komentátorom denníka Právo Janom Kellerom. „Dôvodom je to, že dlho sledujem jeho názory a akokoľvek som v prvom ideovom pláne od neho výrazne napravo, v druhom pláne, v debatách o dnešnom svete a o hrozbách, ktoré cítime, sme s ním zajedno. Zhodujeme sa s ním aj v tom, že je to druhé v súčasnosti ďaleko závažnejšie ako to prvé,“ napísal v úvode svojho blogu na stránke klaus.cz niekdajší český predseda vlády a prezident.
„Profesor Keller veľmi výstižne a farbisto opísal absurditu hlasovania o schéme Dublin 4 v Európskom parlamente, o nátlaku na jednotlivých poslancov, ale aj o tom, že českí europoslanci pre Dublin 4 nehlasovali (niektorí ale radšej opustili hlasovacie sálu). Bol vyslovený názor, že Dublin 4 bude znamenať definitívne ukončenie suverenity členských krajín EÚ. Prestanú mať najmenšie právo rozhodovať o tom, kto bude žiť na ich území. V inej terminológii je to možné vyjadriť tak, že prijatie schémy Dublin 4 ukončí spory o povinné kvóty migrantov pre jednotlivé krajiny, čo tieto krajiny – vrátane Českej republiky – doteraz odmietali. Dublin 4 bude znamenať automatizmus v určovaní, koľko migrantov do tej ktorej členskej krajiny EÚ príde,“ píše Klaus o záveroch jeho diskusného fóra Rozmluvy, ktoré formuloval najmä český europoslanec a politický komentátor Ján Keller.
Účastníci diskusie hovorili aj úlohách pravice a ľavice v aktuálnej európskej politike. „Na rozdiel od iných politológov, sociológov a ekonómov si nemyslíme, že sú slová ľavica a pravica zbytočné a prázdne. Úplne niečo iné je kritika slabosti súčasných ľavicových a pravicových strán, kritika ich vyčerpanosti,“ uviedol Klaus závery fóra a pokračoval:
„Pravica bola pôvodne konzervatívna. Dnes sa pravica bojí byť pravicou, bojí sa byť konzervatívnou, bojí sa obhajovať spontánny vývoj ľudskej spoločnosti (uverila, že regulácia a konštruktivizmus sú nevyhnutné), boja sa obhajovať prirodzenú nerovnosť ako nezmeniteľný a vlastne žiaduce fenomén, prijímajú heslá o antidiskriminácii a boji s nerovnosťou. Stala sa vlastne ľavicou, čo dokazujú postoje tzv. pravicových strán ako je merkelovská CDU,“ pokračuje Klaus.
„Ľavica, ktorá predtým oslovovala tie chudobnejšie, opustila súboj o rovnosť a nerovnosť a začala bojovať za rôznosť (čiže diverzitu), za neobmedzenú slobodu v zaobchádzaní s ľudskou podstatou, premenila sa v novou ľavici,“ zamýšľa sa Václav Klaus.
Diskutéri sa najdlhšie zaoberali otázkou, či je ešte možné súčasný politický, sociálny a ekonomický systém Západu nazývať kapitalizmom. „Mnohí z nás by sa slova kapitalizmus neradi zbavovali, ale nie je pochýb o tom, že sa aj kapitalizmus výrazne mení. Vznikol už alebo vzniká systém nový? Natoľko nový, že by si zaslúžil nové pomenovanie? Sú jeho štrukturálne charakteristiky natoľko odlišné, že si náš dnešok zaslúži nové pomenovanie? Priateľ nášho inštitútu, americký ekonóm srbského pôvodu Steve Pejovich, hovorí o dnešku ako o „liberálnom socializme“, čo je určite vyjadrením jedného z aspektov prebiehajúcich zmien, ale asi nie celok vyčerpávajúci. Nové slovo jednoducho zatiaľ nemáme,“ vysvetľuje Klaus.
Podľa mnohých je súčasná doba dobou zvyšovania sociálnej nerovnosti. Tu má však Klaus odlišný názor. „Na rozdiel od prof. Kellera si mnohí z nás nemyslia, že dochádza k dramatickému nárastu majetkovej nerovnosti, resp. zdôrazňujeme to, že nesporne veľká majetková odlišnosť neznamená v súčasnosti to, čo znamenala v minulosti – neznamená novú sociálnu stratifikáciu. Veľké majetkové rozdiely (že tri najväčšie rodiny USA majú väčšie bohatstvo ako polovica americkej spoločnosti ako celku?) už neznamenajú ničivú nerovnosť vznik neakceptovateľnej chudoby. To je obrovský rozdiel. Nastala elementárna saturácia západnej spoločnosti. Subsistenčná úroveň bola dávno prekonaná, a preto nerovnosť nevedie k tomu, čím bola v minulosti – k extrémnej chudobe.“
