Keď volia členské základne, rodinní príslušníci a blázni

Bratislava 26. mája (HSP/Foto:TASR)

V prvom rade treba povedať, že volebná účasť na úrovni 13,05 percent je problém. Takúto nízku účasť nikto nečakal. Predpokladalo sa, že v týchto voľbách bude zase o čosi vyššia ako v minulých, teda konečne cez 20 percent. No opak je pravdou a účasť je ešte nižšia ako v prvých voľbách. Slovensko zatiaľ vždy bolo krajinou s najnižšou účasťou v eurovoľbách zo všetkých krajín EÚ a zdá sa, že aj tento rok si primát udrží.

Prečo je to teda problém, keď je to už tradíciou? Problém je to z dvoch dôvodov. Jednak takáto nízka účasť nedáva žiadnu legitimitu, žiaden mandát zvoleným zástupcom. Je z toho jasné, že ľudia na Slovensku si ešte stále neuvedomujú, ako zásadne EÚ ovplyvňuje ich životy a aké nebezpečné veci odtiaľ prichádzajú.

Na nízku volebnú účasť mal vplyv iste aj krásny slnečný deň po predchádzajúcom chladnom víkende, keď ľudia dali prednosť prírode a záhradke, ale tento fakt ešte iba viac znižuje hodnotu týchto volieb a mandátov v nich získaných.

Ak si pozriete nominálne počty, nie percentuálne vyjadrenie, teda koľko ľudí fakticky volilo tú-ktorú stranu, je vám hneď jasné, že volili najmä straníci a ich rodinní príslušníci. Najsilnejší Smer dostal 135 tisíc hlasov. Druhé KDH iba polovicu a Most-Híd získal poslanca iba za 32 tisíc hlasov. Čo je to za mandát, keď za vás hlasuje 32 tisíc ľudí zo 4,4 milióna oprávnených voličov? SDKÚ má dokonca dvoch poslancov za 43 tisíc hlasov. Čo je to za mandát? To je nič.

Že v drvivej väčšine volili iba straníci vidieť aj podľa toho, že strany so stálou voličskou základňou dosiahli lepšie výsledky.

A volili aj ľudia, u ktorých nevedno, či boli pri zmysloch. Bolo ich 20 tisíc a svoj hlas dali strane Tip. Strane, ktorá nemá žiadnu históriu, žiadnu známejšiu osobnosť, žiadne výsledky, iba masívnu kampaň za veľa peňazí. Táto strana sa zjavila, ako keby ju vykúzlili z klobúka (za stranu okrem nezamestnaného, rapera, študentov a aktivistu kandidoval aj kúzelník) a získala 3,69 percent hlasov.

Svoje dostal aj Kotleba, respektíve jeho strana Ľudová strana Naše Slovensko. Dokopy necelých 8 tisíc hlasov čo je 1,73 percent a iba jedna desatina hlasov, ktoré dostal Kotleba vo voľbách župana. Jeho strana teda dostala toľko, ako sa ich preferencie pohybovali vždy predtým, okrem voľby župana. Ukazuje sa, že voliť proti niekomu, keď voliči povedali Maňkovi nie a za niečo, je veľký rozdiel.

Ďalšou nie práve dobrou správou je, že maďarské strany získali po jednom mandáte. Umožnila im to práve nízka volebná účasť. SMK, ktorá mala doteraz dvoch europoslancov jedného stratila v prospech Most-Hídu, ale z pohľadu slovenského voliča, ktorý sa s nedôverou obzerá na Budapešť, ktorá si na Slovensku tajne, cez rozdávanie občianstva, buduje enklávu maďarských štátnych príslušníkov, to je jedno. Vie, že keď sa ocitneme v spore, v Bruseli budeme mať iba 11 nie trinásť zástupcov a Maďarsko 23 a nie 21 ako hovoria oficiálne čísla.

Ale voľby priniesli aj dobré správy. Prvou dobrou správou je, že Smer má iba štyri mandáty. Nie preto, že je to Smer, ale preto, že postavil iba liberálnych kandidátov a zdá sa, že časť jeho voličskej základne si to uvedomila. Pri porovnaní preferencií Smeru do NR SR a výsledkov v eurovoľbách  sa zdá, že stratil okolo 14 – 18 percent.

Druhou dobrou správou je, že sa do europarlamentu dostali štyria konzervatívni poslanci. Dvaja za KDH, kde tejto strane tesne unikol tretí mandát a dvaja sa prekrúžkovali z pozícií, keď boli na kandidátke za liberálmi na nevýhodných miestach.

Podarilo sa to Braňovi Škripekovi (zo štvrtého miesta) v OĽaNO a Jane Žitňanskej (z druhého miesta) v NOVE. Toto je skutočne dobrá správa, keď voliči týchto strán dali jasne najavo, kvôli komu chodia tieto strany voliť a ako si predstavujú hodnotovú orientáciu svojich zástupcov.

Treťou dobrou správou je, že aj zvyšní štyria poslanci, ktorí sa do europarlamentu dostali cez SDKÚ a maďarské strany, sú hodnotovo skôr konzervatívni.

Na Slovensku teda konzervatívny volič zvíťazil v pomere 8 ku 5. Ako to však dopadne v celej EÚ? Budú sa nám sem zase tlačiť zvrhlosti extrémneho liberalizmu? Uvidíme čoskoro.

Alexander Novak