Jan Schneider: Pravdivé príšerné príbehy o ruskej propagande

Praha 16. februára 2016 (HSP/Foto:ScreenShot)

Bezpečnostný analytik, bývalý spravodajca BIS (česká tajná služba) a spolupracovník Lidových Novin a České pozíce Jan Schneider sa zúčastnil diskusie o ruskej propagande, kde medzi vystupujúcimi bol aktivista a bývalý gay-pornoherec Jakub Janda z lobistického spolku Európske hodnoty

Eurocentrum Praha pozvalo verejnosť na seminár v rámci Národného konventu o EÚ, s názvom “Ako sa brániť propagande?” Lákadlom boli ďalšie otázky: “Zúri okolo nás informačná vojna? Kto a prečo šíri úmyselne skreslené informácie? Akú stratégiu a aké zbrane používa Rusko a aké EÚ? Príďte na náš seminár a dozviete sa viac,” lákalo Eurocentrum a jeho vedúci, Mgr. et Mgr. Vít Nejedlo, ktorý moderoval panel, v ktorom virtuálne zasadol Jakub Kalenský, East Strat Com, Európska komisia (cez skype z Bruselu), fyzicky potom Michael Romancov z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej, a miesto inzerovaného Radka Hokovského prišiel aktivista z think-tanku Európske hodnoty Jakub Janda.

Duplovaný magister Nejedlo najprv oznámil, že na Úrade vlády sa nasledujúci deň zíde “Národný konvent o EÚ”, zložený z odborníkov a že tento seminár je organizovaný na rovnakú tému pre verejnosť.

Potom požiadal Michaela Romancova, aby prehovoril o danej téme “z ruskej pozície”. Romancov pretlmočil veľmi bystrý postreh z ruskej štúdie, prezentovanej na prestížnom Valdajskom klube, že Rusi si od rozpadu ZSSR v krátkosti zopakovali všetky negatívne skúsenosti, ktoré v histórii mali so Západom. Ten v prístupe k Rusku osciloval medzi dvoma medzníkmi – pozerať sa na Rusko ako na “večného učeníka”, respektíve ako na “barbara” klopajúceho na európske brány s úmyslom Európu zničiť.

Presne pred týmto prístupom varoval už pred dvadsiatimi rokmi významný sovietsky prebehlík z KGB, Oleg Gordijevskij, ktorého ťažko podozrievať z nejakých protizápadných nálad. Varoval pred urážaním a ponižovaním Ruska, ktoré takto dotlačené do kúta môže byť nebezpečné a odporúčal dôrazne “vziať Rusko do hry”, pretože skutočné (a spoločné!) nebezpečenstvo Rusku i Západu hrozí z juhu a z východu.

Mali sme teda tú pochybnú česť byť teraz svedkami hrubej arogancie voči rozumu, skúsenosti, dejinám, jednoducho voči všetkému, čo by malo tvoriť chrbticu európskych hodnôt. Politický geograf Romancev (čo to je za kvalifikáciu, najmä voči Gordijevskému, keď už budeme musieť opomenúť ťažko porovnateľnú sumu životných i profesionálnych skúseností, pretože ako deliť nulou?) však jednoznačne oznámkoval Západ kladne a Rusko zle (pretože vraj vedie informačnú vojnu, zrejme na rozdiel od Západu). Znelo to až posmešne, keď konštatoval ruské rozčarovanie nad tým, že po skončení studenej vojny nebolo naplnené očakávanie, že bude budovaná nová svetová bezpečnostná architektúra, zodpovedajúce situácii, a že sa Západ vrátil k rozvíjaniu starých schém, studenej vojny.

Jakub Janda potom predstavil “think-tank Európske hodnoty” (ttEH), ktorý pôsobí na českom “trhu”. Áno, na trhu – tým freudovsky urobil všetko zrozumiteľnejším, a to až veľmi.

Na problematike sledovania dezinformačného pôsobenia idúceho z Kremľa pracuje vraj 10 osôb. Expertnú úroveň tímu má naznačovať zmienka o “hovorcovi z ministerstva zahraničia”.

A ako to hodnotia ôsmi akademici z FSV UK, MUP, MMMF a AMO?  Stojí za to citovať:

“… Nedávno zverejnená štúdia think-tanku Európske hodnoty o výhľade vývoja vonkajšieho bezpečnostného prostredia ČR, obsahujúca iba katastrofické scenáre …, nie je odbornou štúdiou, ale prejavom ideológie, ktorý pripravuje pôdu pre radikálne opatrenia odôvodnené ako prevencia proti (neurčitým a neistým) budúcim hrozbám. Zamaskované ideologické prejavy v spojení s oslňujúcou mediálnou (seba) prezentáciou sú pre vystupovanie Európskych hodnôt príznačné. Bohužiaľ, tak prispievajú k celkovo neutešenému stavu verejnej debaty o bezpečnosti. … Sú schopné zaplavovať verejnú diskusiu obrovským množstvom “odborných štúdií”, vyznačujúcich sa kompilačnou povahou a interpretáciou striktne na základe neokonzervatívnej ideológie. Tento výskum pritom slúži na posilnenie legitimity ich ďalších verejných vystúpení. … Samostatnou kapitolou je … stigmatizácia časti argumentačného priestoru pomocou konceptov ako dezinformácie, propaganda a hybridné hrozby. Tí, ktorí nezdieľajú napríklad vysvetlenie Európskych hodnôt týkajúce sa asertívnej ruskej zahraničnej politiky a medzi jej príčinami nachádzajú napríklad aj necitlivé kroky Západu, sú tak nezriedka označovaní za agentov Kremľa, alebo prinajmenšom naivné obete ruskej propagandy. “

Brilantné vyjadrenie akademikov končí výzvou: “Jednou z príčin viditeľnosti Európskych hodnôt je totiž nečinnosť časti akademickej obce zaoberajúcej sa politicky relevantnými témami. To je potrebné zmeniť, a budeme sa snažiť vyjsť v tomto príkladom. ”

Jakub Janda ďalej od boku vymenoval prioritné hrozby pre náš štát v poradí: Rusko, Islamský štát, Čína. Majú tí čínski chlapci ale šťastie, že sú až tretí, alebo v tom hrá rolu aj niečo iné? To Janda celkom príznačne nevysvetlil, žiadnymi argumentmi nepodporil. Hneď prešiel k popisu činnosti ttEH.

TtEH vyvíja investigatívnu činnosť (novinári, hanbite sa, že nič nerobíte, Janda a spol za vás musia ťahať gaštany z ohňa, a ako vyplýva z ich transparentného účtovníctva, robia tak za zhruba 10 tisíc mesačne, za čo by sa ich mali zastať odbory, lebo pri ich tak obrovskej “produkcii” je nepochybné, že sú kruto vykorisťovaní!). TtEH potom informuje bezpečnostné zložky o všetkom, čo si myslia, že by ich malo zaujímať.

Že by BIS nestíhala a potrebovala prisluhovačov? Každopádne táto modelová situácia pripomína situáciu, ktorú líčil nejeden príslušník Štátnej bezpečnosti, že pred podobne agilnými práskačmi sa nechávali v práci zapierať, takže tí sa potom ani neobjavili v zoznamoch agentov ŠTB. Tak boli protivní a dotieraví.

TtEH vraj sleduje financovanie propagandistických projektov, lebo je to vraj vo verejnom záujme. Mal by teda predovšetkým rozpracovať sám seba! To je totiž ďalšia indícia, ktorá vedie k označeniu ttEH za agentov. Podľa amerického zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA, 1938), by sa totiž ttEH mal deklarovať ako “zahraničný agent”. Potom by sa snáď stalo zrejmým aj pre najväčších ignorantov, že je veľkým bezpečnostným rizikom, keď ministerstvo vnútra medzi svojich “odborných spolupracovníkov” zahŕňa aj zahraničných agentov.

Nota bene, agentov financovaných nielen zo zahraničia, ale aj podvodne: ttEH podľa svojej výročnej správy dostal v roku 2014 od Ligy ľudských práv cez 675 tisíc korún bez toho, aby nejaká taká suma figurovala vo výročnej správe Ligy ľudských práv. Za rok 2015 uvádza výročná správa ttEH príjem cez 625 tisíc korún znovu od Ligy ľudských práv, ktorá pre istotu do dnešného dňa (!) výročnú správu za rok 2015 nevydala.

Takže vedľa ministra vnútra sedávajú nielen zahraniční agenti, ale agenti bohvie odkiaľ platení! To je na poriadne rozpracovanie od NBÚ, BIS, FAU a PČR vôbec. Prokurátori by rozpracovanie tohto zjavného problému mali začať ihneď dozorovať – ​​a to majú urobiť sami od seba, zo zákona, ak sa dozvedia čosi podozrivé. Napokon prezident republiky by sa v rámci svojich kompetencií mohol na toto bezpečnostné riziko opýtať spravodajských služieb – čo by malo ďalší efekt, pretože on tak môže robiť iba s vedomím vlády a tá by tak mala precitnúť z ideologickej letargie.

Potom prehovoril z bruselských diaľav Jakub Kalenský. Trochu to pripomínalo humanitárne bombardovanie, bolo to z hygienickej vzdialenosti a bez možnosti reagovať. A ako to vidí Brusel? Ten to vidí jasne, aspoň niektorí, no pár ich bude, vraj 11. Sú ale dobre platení, len sa nesmie povedať koľko. To viete, mlčanlivosť. Ale možno aj nebezpečenstvo, že by ich niekto mohol ľahko preplatiť, pretože možno vytušiť, aké “hodnoty” ich tam držia.

A europoslanci ten europropagagitkom a jeho šialené nápady disciplinovane schvaľujú (česť výnimkám!). Iba s odporujúcimi Európanmi majú eurokontrapropagátori problém, tí zatvrdenci sú z väčšiny ideologicky pomýlení a vo svojich bludoch zotrvávajú. Európania stratili dôveru East Strat Comu Európskej komisie, a tak ich asi bude nutné vymeniť (čo by mohla vysvetľovať oná migračná cunami).

Nato sa Kalenský pustil do príkladov. Napríklad jedno podvrhnuté video, na ktorom ľudia v maskáčoch a kuklách hlásiaci sa k práporu Azov varovali Holanďanov pred hlasovaním proti ratifikácii asociačnej zmluvy s Ukrajinou, vyhrážali sa im teroristickými útokmi a spálili holandskú vlajku, malo vraj silu a moc ovplyvniť hlasovanie holanďanov. Rusko vraj ovplyvnilo talianske a americké voľby!

Kalenský povedal, že je jednoducho potrebné urobiť okolo tej ruskej propagandy “haló”! (Keď sa však EÚ propagandou nezaoberá, tak kto to má urobiť? Zasa tých 11 stachanovcov?)

Potom nás Kalenský ešte zavalil číslami. K tým smrteľne nebezpečným 30 “proruským” webovým stránkam (z miliónov webov, ktoré sú po celom svete), pridal ešte ďalšie čísla. V Rusku sa vraj “trolováním”, čiže profesionálnym písaním ideologicky pointovaných nezmyslov, živí niekoľko tisíc osôb. Rusi vraj na to vydávajú takmer pol druha miliardy dolárov.

Chýbalo však porovnanie. Ak vychádzame napríklad z toho, že USA považujú informačnú vojnu za dôležitú, je pravdepodobné, že na ňu vydávajú sumu pomernú tej ruskej. To by však v absolútnych číslach znamenalo zhruba desaťnásobnú sumu.

Kalenský sa v tom bruselskom propagačnom inkubátore rozvášnil a svoje predvádzanie zakončil naliehavou výzvou, aby si politici všimli, že sa u nás do vyšších pozícií dostávajú verbálni priaznivci Putina a Kremľa. (To už je na Chocholouška.)

Janda potom pokračoval, že nelegálne vstupy Ruska do nášho prostredia treba “odstrániť”. Nepovedal, ako si to predstavuje, ale o cenzúru vraj nejde. Možno teda mieni odstrániť tie ruské vstupy aj s niektorými ľuďmi. Tí, čo zostanú, si už budú môcť rozprávať, čo chcú, pretože potom už by bola cenzúra naozaj zbytočná.

A teraz sa trpezliví čitatelia konečne dočkajú tých príbehov natoľko príšerných, že sa pri ich rozprávaní Jakub Janda viditeľne chvel. Ruský zásah zazrel v Macedónsku. V Maďarsku človek podporovaný GRU zavraždil policajta. Marine Le Pen je podporovaná z Ruska. (Ďalšie poznámky mám nečitateľné, ako sa mi triasla ruka.)

Ako sa však upokojiť, keď počujem, že Lukoil zaplatil dlh za hradného lobistu Nejedlého (tiež Lukoil), len aby ho udržal v blízkosti prezidenta! Potom sa však niekto našťastie opýtal, čím je toto tvrdenie podoprené a ono sa to celé zrazu zrútilo ako domček z kariet. Janda argument nemal, ale jeho vierou to neotriaslo. Európa je jednoducho napadnutá Ruskom, a basta fidli.

No, najprv som sa riadne prihlásil a položil som niekoľko otázok a predložil dve tézy. Pripomenul som slová Gordijevského a nepriehľadné financovania ttEH (pozri vyššie). Vyčítal som organizátorom jednostranné zostavenie panelu, absolútne bez oponentúry, ako stelesnenie temnej propagandy. Vyčítal som ttEH príznačnú metodiku, vyhýbajúcu sa akémukoľvek porovnávaniu. Napríklad, propagandu nemožno vyučovať bez najbrutálnejšieho prípadu, ktorým je agresia do Iraku 2003, založená na troch dezinformáciách, ktoré boli vyvrátené a v konečnom dôsledku aj priznané americkou stranou (na to odpovedal Romancov, že o tomto prípade vyučuje, čo je síce možné, ale vo svojich publicistických vyjadreniach po tejto jeho pedagogickej výuke niet ani stopy).

Potom som predložil prvú tézu, kajúcne, pripúšťajúc možnosť, že prednášajúci majú pravdu a ja som ju síce mal pred očami, ale som ju nerozoznal: ruská propaganda tu vyčíňa ako čierna ruka! Keď pripustíme ruskú prešibanosť a um, dokážeme si predstaviť, že by najali skupinu ľudí veľmi pracovitých a ambicióznych, avšak bytostne dezorientovaných až bezcharakterných. A tá ruská perfidnosť by spočívala v tom, že by tých ľudí zaúkolovali propagandisticky proti sebe, aby Rusko ohovárali a obvinili z informačnej a hybridnej a ideologickej vojny. Zväzácky fanatizmus a chamtivosť týchto dezinformačných žoldnierov by potom dokonal dielo skazy. Akákoľvek oprávnená kritika Ruska by totiž bola zdiskreditovaná a Rusi by mali voľné pole pôsobnosti.

Alebo varianta druhá – ide o smrtonosný podvod. O ruskej propagande sa veľa hovorí, ale je to s ňou ako s manželkou televízneho detektíva Columba, o ktorej sa tiež veľa hovorilo, ale nikto ju nikdy nevidel. Harry Jelínek predával Karlštejn, ktorý aspoň fyzicky existoval. Títo podvodníci však predávajú čosi, čo nie je, a manipulujú pritom strachom tak, že vlády sa boja im neplatiť. Z logiky ich postupov možno vyvodiť aj oprávnenú obavu, že v prípade nejakých pochybností sú schopní – v “najlepších tradíciách” ŠTB z päťdesiatych rokov – nejakú tú ruskú propagandu aj sami priživiť.

Čo je však oveľa nebezpečnejšie, je odvádzanie pozornosti exekutívy od skutočného nebezpečenstva k vymyslenému. Na obranu proti neexistujúcemu nepriateľovi sa potom vydávajú veľké prostriedky, čo pripomína rozprávku o cisárových nových šatách. Tento zločin, totiž oslabovanie obranyschopnosti krajiny, spočíva vo vyčerpávaní imunity spoločnosti, ktorá potom môže stroskotať na banálnych úskaliach.

Na celú moju tirádu, od zloženia komisie, financovania, chybnej metodiky, osobných invektív, až po oné dve tézy, zareagoval Janda vecne: “no, dobre”. Žiadny protiargument, žiadny odpor, technické k.o.

Duplovaný magister Nejedlo sa potom zdanlivo pochlapil, keď priznal, že spočiatku uvažoval o pestrejšej skladbe panelu, avšak potom – z obavy, aby neprišiel o svoju stoličku na Úrade vlády – zostavil panel tak, ako bol. Prihlásil som sa s technickou otázkou, že som asi prepočul, či naozaj povedal, že “z obáv, aby neprišiel o svoju stoličku”? A duplovaný magister to potvrdil, a na moju už duplovanú otázku to potvrdil ešte raz. Potom som mu už verejne a úplne mimo pravidiel diskusie navrhol, či to nechce ukončiť? Tým v podstate akákoľvek debata skončila, pretože moderátor sa k svojej neskonalej hanbe trikrát priznal k svojej predposratosti a nekompetentnosti.

Zhrniem to tak, že duplovaný magister Nejedlo vo svojom živote veľa hodnotovej orientácie nepobral. Verejne však osočil Úrad vlády z explicitne pociťovaného politického nátlaku, ktorému nevyhovenie by mohlo mať existenčné následky. Bude teraz na Nejedlových nadriadených, ako sa s touto situáciou popasujú. Ak ho ponechajú vo funkcii, potvrdia tým, že vyhovenie určitým politicky deformovaným nárokom je správny sebazáchovný pud. Jediným spôsobom, ako očistiť Úrad vlády od takého obvinenia, je vyhodiť Nejedla.

Potom som to za svoje pokrikovanie schytal od akéhosi akademika, ktorý v akademickom prostredí strávil vyše pol storočia. Aj normalizáciou prešiel, a teraz sa zrejme cítil ako za mlada. Ohradzoval sa, keď som konštatoval, že iní také šťastie nemali, a prezradil, že ho od vyhodenia zachránili dvaja komunisti, ktorí sa za neho zaručili. “Tí sa ale nebáli o to, že by mohli prísť o svoje stoličky!”, začal som už nahnevane revať. A tento moderátor sa verejne bojí o svoju prdel, preto sa tak zlostím, že mu to prechádza a že sa to stáva normou pre niekoľko jemu vekovo blízkych študentov, ktorí sa v ňom vidia.

Šľak ma ide trafiť, že takto sú dnešní mladí bezhodnotoví. Jeden z nich sa Jandovi doslova podlizoval, že takým, ako som ja (a že moju reč počúval takmer plačúc), by márne dával argumenty, aj tak by ma nepresvedčil. Totálny zväzácky fanatizmus bolo cítiť ako síru pekelnú. Nie, nedalo sa na to nereagovať, aj na tie drzé osobné invektívy. Hulákal som, nadával a rukami šermoval, a tak to bude aj do budúcna, pretože raz už som normalizáciu zažil a druhýkrát? Kurrrva, ani omylom!!!

Jan Schneider