Islam a kresťanstvo – to je večný boj. Prečo vlastne začal a skončí sa niekedy?

Svet 21. decembra 2015 (HSP/expres/Foto:wikipedia)

Islam a kresťanstvo sú vo vzájomnom konflikte nielen v súčasnej dobe, ale táto nemilá záležitosť sa tiahne storočiami

Medzi moslimami sa uchováva názor, že za dnešné nepriateľské nálady moslimov voči Európe sú vinní samotní kresťania, ktorí svojimi križiackymi výpravami do Svätej zeme rozdúchali oheň nenávisti.

No o situácii pred konaním križiackych výprav už pravdepodobne mlčia, alebo jednoducho o nej nevedia. Nepripustia, že prorok Mohamed, samotný zakladateľ islamu, nabádal k nenávisti voči “neveriacim”. Jedným z jeho výrokov je aj tento: “Nariadil som všetkým mužom bojovať, kým nepovedia – Nie je iný boh okrem Alaha! Na svete má byť len jedno náboženstvo – islam.” Islamským učením nabudení Arabi si tak začali podrobovať čoraz väčšie územie a nezastavili sa len na Blízkom východe.

Pohľad na konflikt dvoch náboženských svetonázorov, islamu s kresťanstvom, prináša aj kniha od Toma Hollanda “Ve stínu meče” s podtitulom “Boj o světovou nadvládu a konec starověké společnosti”. Tá spomína, že v roku 997 moslimovia vyplienili Santiago de Compostella, jedno z najposvätnejších kresťanských pútnických miest. Je to jeden príklad za mnohé, ako sa Arabi správali voči príslušníkom iného náboženstva. Netolerovali jeho prejavy.

Križiacke výpravy s úmyslom získať Svätú zem nastali až od 12. storočia, okrem iného aj ako reakcia na nepriateľské arabské výboje. V tomto čase došlo práve k väčšej konfrontácii kresťanskej a arabskej kultúry. Moslimovia považovali našu západnú kultúru za veľký chaos a úpadok. Európania boli skutočne prekvapení arabskou vzdelanosťou, ktorá čerpala z bohatej, ešte starovekej kultúry.

V snahe rozširovania islamu pomocou meča stála v ceste aj slávna Byzantská ríša. Jej moc postupne upadala, až došlo k známej udalosti dobytia Konštantínopolu v roku 1453, ktorá sa považuje za moment jej zániku. Mesto ako symbol veľkoleposti sa ihneď “muselo” zmeniť na moslimské, z kresťanského chrámu Hagia Sofia (Chrám Božej múdrosti) sa stala mešita. Už to ale neboli Arabi, ktorí ju dobyli, ale osmanské vojsko. Islamské myslenie však zostalo.

Turci panovali v 16. a 17. storočí na území európskeho Balkánu, neskôr ich moc oslabla a odtiaľ odišli. No na slávnu éru, na tzv. “zlatý vek”, sa nezabudlo. Ako sa píše v knihe, dve tretiny moslimov si v súčasnosti želá návrat celosvetovej vlády. V tom ich podnecujú aj imámovia, ktorí okrem iného neustále pripomínajú, že krajiny na Blízkom východe napádajú kresťania.

Al Kájda, Islamský štát a ďalšie moslimské teroristické organizácie čerpajú svoju ideológiu práve zo stredovekých interpretácií islamu. Pre nich je podstatná hore spomínaná veta, jeden z Mohamedových výrokov o tom, aby moslimovia bojovali dovtedy, kým islam nebude jediným náboženstvom.

Je teda možné niekdy raz dosiahnuť isté zmierenie?