Džihádisti a opozičné skupiny, podporované USA a Západom začali s útokmi voči Aleppu na jar 2012. Vtedy začala séria teroristických útokov s využívaním samovražedných atentátnikov, začali sa prvé pouličné boje – najprv na predmestiach, neskôr v historickom centre a centrálnych štvrtiach. Opozícia v tom čase získala aj ťažké zbrane a tanky a upevnila svoju dominanciu nad Aleppom i Idlibom, pričom sa pripravovala na útok voči Damasku. Opozícia získavala dostatok pomoci cez tureckú hranicu, nad ktorou sýrske vládne jednotky stratili kontrolu.

Sýrskej opozícii sa však nepodarilo napriek pomoci USA, Západu a Turecka dosiahnuť úplné víťazstvo. Na vojenskom letisku Kuvejres pokračovali v boji obkľúčení vojaci sýrskej vládnej armády, ktorí sa odmietli vzdať a viac ako tri roky v obkľúčení odolávali útokom opozície i džihádistov. Zásoby získavali leteckou cestou, pričom viacero sýrskych pilotov pri zásobovaní tejto obkľúčenej hrdinskej jednotky zahynulo.

Vojaci v Kuvejrese predstavovali “tŕň v päte” pre USA a sýrsku opozíciu, pretože narušovali jej zásobovacie trasy a viazali aj veľkú časť opozičných síl. Charakteristickým znakom vojny v Sýrii je ohraničenie ľudskými, materiálnymi a technickými zdrojmi. Týmto neduhom trpia takmer všetky zoskupenia v Sýrii, nielen Asadova armáda. Ak sa niekde objaví voľná skupina bojovníkov zložená z niekoľko desiatok členov a s dostatkom ťažkej výzbroje, ktorá obsadí strategicky výhodnú polohu, dokáže blokovať aj miliónové mesto. Blokáda sa skončí, ak proti nej zasiahne skupina vládnych vojakov, ktorá sa však musí často prepraviť zo vzdialenejších oblastí. Práve teroristi boli v taktike presúvania malých mobilných skupín podstatne úspešnejší ako sýrska vládna armáda, ktorá pôsobí vo väčších vojenských zoskupeniach.

No pouličné boje v Sýrii si vyžiadali, aby teroristi do mesta presúvali čoraz viac svojich bojovníkov a zásob, či už spod Rakky, Palmýry, Homsu a Hamy. V Aleppe sa tak čoskoro ocitla väčšina najviac bojaschopných jednotiek džihádistov a umiernenej opozície. Navyše využívanie civilných obyvateľov Aleppa ako “živé štíty” pred útokmi ruského a sýrskeho obyvateľstva zvýšilo životnosť teroristov. V Aleppe nehrozilo, že ruské a sýrske letectvo zlikviduje presúvajúce sa kolóny, ako sa tomu dialo v pustine, kde ruské vrtuľníky lovili jednotlivé pickupy ako zajace.

Takže momentálne je situácia taká, že v Aleppe sa nachádza väčšina “zástupnej armády USA”, ktorá sa spolieha, že civilné obyvateľstvo ju ochráni pred útokmi ruského a sýrskeho letectva. V podzemí mesta sa nachádza množstvo tunelov a priestorov so zásobami, muníciou, v podzemí sa nachádzajú aj poľné nemocnice, v ktorých zranení teroristi získavajú odbornú lekársku pomoc. Teroristi veria, že vládne vojská sa nevrhnú do pouličných bojov, ktoré budú mať zničujúci charakter, podobne ako v Stalingrade. Aleppo je však obkľúčené a ak by sa nejakým spôsobom podarilo Rusom a sýrskej vládnej armáde teroristov a “umiernenú opozíciu v Aleppe zlikvidovať”, nemal by už kto na americkej strane bojovať.

Pred Damaskom stálo a aj stojí niekoľko možností, ako na danú situáciu reagovať. Jedna z možností je vrhnúť sa do krvavých pouličných bojov v Aleppe a zlikvidovať napriek vysokým stratám teroristov. Ďalšia možnosť je zaútočiť na Rakku, útočiť na oblasť v Deir ez Zor, tieto operácie budú pre sýrsku vládnu armádu menej krvavé, budú však trvať podstatne dlhšie.

Možnosť zlikvidovať teroristov i umiernenú opozíciu v Aleppe je však nesmierne lákavá. Ak sýrska armáda zvíťazí, USA naozaj stratia svoju “zástupnú armádu” a na obdobie desaťročí môžu zabudnúť na zasahovanie do sýrskych vnútorných záležitostí. Navyše porážka teroristov v Aleppe by uvoľnila sýrske jednotky a tie by mohli byť nasadené v likvidácii zvyšných teroristických zoskupení. Teroristi sa v Aleppe skrývajú ako krysa v kúte, nemajú však dostatok síl, aby prelomili obkľúčenie a prebili sa z pasce. Aj úspešný prielom by bol len iluzórnym víťazstvom, pretože vo voľnom priestore by unikajúcich teroristov a členov “umiernenej opozície” zlikvidovalo ruské a sýrske letectvo.

Likvidácia teroristov v Aleppe by umožnila sýrskej armáde postup k Idlibu a ku tureckej hranici. Idlib predstavuje centrum ISIL, špecifiká vojny v Sýrii však rátajú s využívaním dopravných tepien. Aleppo s teroristami predstavuje vážnu prekážku, preto sýrski a ruskí vojenskí odborníci uvažujú o útoku na Aleppo. Krvavosť pouličných bojov, osudy civilného obyvateľstva a verejná mienka však predstavujú faktory, ktoré je potrebné starostlivo zvážiť.

Ak by však Aleppo získali sýrske vládne jednotky, nastal by aj ďalší problém. Turci v Sýrii nechcú, aby sa posilnilo postavenie Kurdov, USA svojou dvojtvárnou politikou oslabili svoje postavenie aj v očiach Kurdov a aj v očiach Turkov. V prípade ak Aleppo padne, americká zástupná armáda zložená z džihádistov umiernenej opozície bude zlikvidovaná, a USA stratia svoju reálnu vojenskú silu, ktorou môžu v regióne pôsobiť, Kurdi sa pragmaticky dohodnú s Ruskom a Asadom. Dohodnúť sa budú musieť aj Turci a ani Turci a ani Kurdi nebudú komunikovať s USA, ktoré tak stratia svoje pozície na Blízkom Východe.

Podľa niektorých vojenských odborníkov lukratívnosť útoku na Aleppo a prípadné zničenie americkej zástupnej armády zloženej z džihádistov a z umiernených džihádistov spočíva aj v psychologickom faktore. Víťazstvo sýrskej vládnej armády v Aleppe ukončí vojnu v Sýrii a o odchode Asada už nebude môcť byť ani reči. Celá politická stratégia USA a Západu skrachuje, tejto skutočnosti sú si americkí jastrabi a ich spojenci zo Západu vedomí. Preto sa zvyšuje miera ich hystérie a takisto snaha za každú cenu zvyšky svojich obkľúčených bánd v Aleppe zachrániť. V rámci tejto záchrany sa uchyľuje CNN propagandisticky aj k tomu, že vo svojich reportážach ukazuje malé deti s plyšovými hračkami ako obete útokov sýrskych vládnych síl a Ruska.

Sýrski vojenskí odborníci s nevôľou prijali aj skutočnosť, že pri predchádzajúcich prímeriach na ktorých nástojili najmä USA sa v Aleppe, vytvorili koridory pre civilné obyvateľstvo, ktoré tak mohlo opustiť miesto konfliktu. Tieto koridory však využila časť teroristov, ktorá použila civilné obyvateľstvo ako živé štíty a spokojne v rámci dohodnutého 24 hodinového prímeria odišla do Idlibu. Vďaka aktivitám diplomatov USA sa tak zachránili pred istou smrťou. Sýrski vojaci boli samozrejme s takýmto vývojom udalosti značne pobúrení. Diplomati USA pokrytecky žiadajú, aby sa brali do úvahy osudy civilného obyvateľstva pri prípadnom útoku sýrskej vládnej armády na obkľúčených teroristov v Aleppe. Je však verejne známe, že teroristi v Aleppe týrajú a vraždia civilné obyvateľstvo – to však USA evidentne nevadí. Takže podľa niektorých sýrskych vládnych dôstojníkov a vojakov nemajú čo Američanom vadiť ani straty civilného obyvateľstva, ktoré nastanú v prípade útoku sýrskej armády na pozície teroristov.

Blížiaca sa bitka o Aleppo nepredstavuje len prelom v občianskej vojne vyprovokovanej zo strany USA a Západu, ktorá zničila rozvinutú Sýriu, rovnako ako boli svojho času zničené aj Lýbia a Irak. Bitka o Aleppo sa mení na rozhodujúcu bitku o potvrdenie vplyvu Ruska či USA na Blízkom východe.