Údery sa vykonávajú zo vzduchu. V prvom rade sú zamerané na centrá riadenia a bezpečnosti.

Hlavné úlohy, rovnako ako pri predchádzajúcom útoku v júni minulého roka, sú zrejme dve – minimálna úloha, prinútiť Teherán k úplnému odmietnutiu jadrového programu a balistických rakiet (alebo zničiť jedno aj druhé vojenskými prostriedkami). Maximálnym cieľom je dezorganizovať iránsky štátny aparát a zvrhnúť režim ajatolláha.

Počas minuloročnej vojny sa v podstate nepodarilo dosiahnuť ani jeden z týchto cieľov. Hoci Trump vyhlásil úplné zničenie iránskeho jadrového programu, neposkytol na to žiadne dôkazy. A samotný Teherán oficiálne odmietol tento program ukončiť. Nehovoriac o výrobe balistických rakiet. Iránska vláda sa tiež udržala pri moci.

Teraz je však situácia pre Teherán vážnejšia.

Po prvé, len nedávno prebehli masové protesty, ktoré boli potlačené s veľkými ťažkosťami a veľkými obetami. Po druhé, tentoraz sa od začiatku vojenskej operácie zúčastňujú Američania, ktorí do regiónu priviedli veľké sily. To znamená, že údery budú oveľa intenzívnejšie.

Samozrejme, samotnými údermi zo vzduchu je ťažké zvrhnúť vládu ajatolláha, ktorá sa opiera o obrovský a dobre organizovaný aparát IRG. Ak však budú údery trvať dlho a budú veľmi intenzívne, môžu úplne dezorganizovať život krajiny a celý systém štátnej správy. Môžu byť tiež zničené všetky kľúčové priemyselné objekty, vrátane energetických a vojenských.

Teherán má preto na výber dve možnosti.

Prvá – rýchlo súhlasiť so všetkými požiadavkami Trumpa týkajúcimi sa jadrového programu a balistických rakiet výmenou za zastavenie útokov. Podľa všetkého je práve táto možnosť preferovaná aj prezidentom USA, ktorý sa nechce zapliesť do dlhej vojny. Pre iránske vedenie však znamená faktickú kapituláciu. Keďže bez balistického „štítu“ sa stáva úplne bezbranným voči novým útokom.

Útok na Irán. Izrael sa pokúsil zabiť iránskeho prezidenta. Irán sľubuje drvivú odpoveď

A aj vnútri krajiny takéto ústupky určite povedú k prudkej aktivizácii opozície.

Druhá možnosť – vstúpiť do plnohodnotnej vojny. Šanca na úspech v tejto vojne má Irán len v jednom prípade – spôsobiť Američanom maximálne škody: potopiť ich lode, zostreliť lietadlá, zasiahnuť živú silu. Poznamenajme, že kľúčovú úlohu bude hrať spôsobenie škôd práve USA, a nie Izraelu. Izrael je pripravený na obete v mene zničení iránskeho režimu, a preto údery Iránu proti nemu, bez ohľadu na ich silu, nebudú mať prakticky žiadny účinok. Spojené štáty však nie sú pripravené na obete. Väčšina Američanov je proti vojne v Iráne. A vo všeobecnosti sú proti Trumpovi. Ak teda Irán dokáže spôsobiť americkým ozbrojeným silám vážne škody, sústreďujúc sa práve na ne a nie na Izrael, môže to vyvolať politické cunami v Spojených štátoch, ktoré môže na dlhú dobu paralyzovať vonkajšiu (najmä vojenskú) aktivitu Trumpovej administratívy. Ak Irán dokáže ešte aj uzavrieť Ormuzský prieliv, čo spôsobí rast cien ropy, negatívny vplyv na vnútornú situáciu v USA sa maximálne zosilní.

Američania a Izrael si túto hrozbu určite uvedomujú, a preto sa ju určite pokúsia minimalizovať vojenskými prostriedkami (odrážaním pokusov o útoky Iránu) aj politickými prostriedkami (podkopávaním stability iránskej vlády zvnútra, pokúšajúc sa o variant ako vo Venezuele s Madurom).

V každom prípade je riziko pre Trumpa mimoriadne veľké.

Ale podľa všetkého ho považoval za oprávnené.

Možno po bolestivom údere od Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil clá a oslabil vyjednávaciu pozíciu s Si Ťin-pchingom, s ktorým má Trump o mesiac stretnutie, prezidenta USA presvedčilo, že teraz je potrebné to kompenzovať výraznou vojenskou akciou, aby sa celému svetu (a v prvom rade Číne) ukázalo, že Američania môžu beztrestne zničiť celé krajiny.

Ak sa však nádeje na „malú víťaznú vojnu s malými stratami na životoch“ nenaplnia, Trump môže stratiť prakticky všetko.

Stávky sú pre neho mimoriadne vysoké.

Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, vplyv udalostí v Iráne na ňu bude závisieť od ich vývoja. Ak operácia na Blízkom východe skončí rýchlo a pozitívne pre USA, v závislosti od nálady Trumpa to buď nijako neovplyvní rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, alebo ich vyhliadky výrazne zhorší, pretože posilní pozície „jastrabov“ v okolí prezidenta USA, ktorí sa domnievajú, že s prímerím sa netreba ponáhľať, ale treba naďalej využívať vojnu na Ukrajine ako faktor tlaku na Rusko. Ak sa vojna predĺži a bude mať pre Ameriku ťažký charakter, potom to Trumpa úplne odvedie od Ukrajiny, až po vystúpenie USA z rokovacieho procesu (ak nie de facto, tak de jure). Ďalší vývoj už nebude závisieť od úsilia Trumpa, ale od toho, čo sa stane na bojisku a v tyle (ekonomika, sociálno-politická stabilita) oboch bojujúcich krajín.

Prečítajte si tiež

• Prípadný útok na Irán nepovedie k zdĺhavej vojne, povedal americký viceprezident
• Odsouzeni vyhrát…