Gref: Rusko musí znížiť závislosť ekonomiky od ropy

Moskva 29. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Gref bol v rokoch 2000 až 2007 ministrom hospodárskeho rozvoja a obchodu

Rusko musí znížiť závislosť ekonomiky od ropy a v priebehu 15 rokov sa pripraviť na konkurenciu zo strany obnoviteľných zdrojov energie. Predseda predstavenstva najväčšej ruskej banky Sberbank German Gref v rozhovore pre agentúru DPA zároveň vyzval k rozsiahlym zmenám v štátnej správe.

“Potrebujeme diverzifikovať hospodárstvo, aby sme znížili závislosť od ropy a zemného plynu,” povedal Gref. Hoci sa o tom v Rusku diskutuje už dlho, nemáme veľa času. “Aj pri intenzívnej práci to potrvá minimálne 15 rokov. Nemáme viac času, pretože alternatívne energie sa prudko rozvíjajú.” Ako príklad uviedol solárnu energiu, ktorá podľa prognóz okolo roku 2028 bude schopná držať krok s ostatnými zdrojmi energie.

Hoci dopyt po rope a zemnom plyne neklesne, fosílne palivá sa budú musieť využívať oveľa šetrnejšie. Gref očakáva, že ruské energetické firmy budú zohrávať novú úlohu. “Naše energetické koncerny majú zdroje na veľké investície a tie by mohli smerovať aj do oblasti alternatívnych zdrojov,” tvrdí šéf Sberbank.

Podľa Grefa na súčasnej ekonomickej kríze v Rusku nenesú vinu len nízke ceny ropy a západné sankcie. “Je jasné, že sme reformy pridlho odkladali.” Jeho kritike sa nevyhla ani politika a požaduje zásadné reformy štátnej moci, ktorá umožní aj ďalšie reformy, napríklad v justícii, zabezpečení vlastníckych práv, pri odbúravaní byrokracie a v dôchodkovom systéme.

Prezident Vladimir Putin neuskutočnil reformy ani v prvých rokoch svojho funkčného obdobia, keď by ich uľahčili vysoké ceny ropy. Gref bol v rokoch 2000 až 2007 ministrom hospodárskeho rozvoja a obchodu. Napriek tomu vidí šéf Sberbank stále dostatok priestoru pre zmeny, keďže sa zvyšujú obavy z nedostatku financií a poklesu dopytu po rope a zemnom plyne. “To by sa mohlo stať hnacou silou reforiem,” myslí si Gref.

Hoci v Rusku už roky udávajú tón tajné služby, ktoré majú pod palcom aj ropný priemysel, Putin si naďalej ponecháva v zálohe liberálnych politikov, akými sú Gref či bývalý minister financií Alexej Kudrin. Spolieha sa na ich radu, no Gref sa už do politiky nechce vrátiť.

Na tému súčasnej situácie Sberbank povedal: “Minulý rok bol pre nás najťažší, no naučili sme sa žiť v situácii, keď nemáme k dispozícii západné peniaze.” Zisk Sberbank vlani medziročne klesol o štvrtinu na 222,9 miliardy rubľov (3,02 miliardy eur). V 1. kvartáli 2016 zarobila banka 117,7 miliardy RUB.

Gref vidí budúcnosť Sberbank ani nie v investičnom, ako skôr v internetovom bankovníctve. Mobilné bankovníctvo v súčasnosti využíva 30 miliónov klientov a banka chce služby rozšíriť. “Naši firemní zákazníci 99 % transakcií uskutočňujú online, v prípade súkromných klientov je to 30 %,” hovorí Gref. V súvislosti s tým plánuje okresať súčasnú sieť zhruba 16.000 filiáliek.

Sberbank je najväčšou komerčnou bankou v Rusku a tvorí zhruba tretinu tamojšieho bankového sektora. Podľa vlastných údajov má v 22 krajinách 137 miliónov súkromných a 1,1 milióna firemných klientov. Štát v nej prostredníctvom centrálnej banky vlastní podiel 50 % plus jedna akcia, no Gref by chcel tento podiel znížiť na 25 %.