Môj profil 
Predplatné
Sťažnosťou sa pôvodne v rámci ESĽP zaoberala komora siedmich sudcov, tá však prípad bez podrobnejšieho preskúmania posunula priamo Veľkej komore, ktorá je vytvorená zo 17 sudcov. Prípad by sa mal prerokúvať na verejnom zasadnutí koncom leta tohto roku, pričom proti rozhodnutiam Veľkej komory už nie je možné sa odvolať.
Autorkou sťažnosti, ktorú súd označil iniciálkami S.A.S., je občianka Francúzska narodená v roku 1990. Na súde protestuje proti zákonu z októbra 2010, ktorým sa vo Francúzsku zakazuje zahalenie tváre vo verejných priestoroch. Svoju sťažnosť na ESĽP podala v deň, keď tento zákon nadobudol účinnosť – 11. apríla 2011.
Praktizujúca moslimka vo svojom zdôvodnení uvádza, že nosenie burky je v súlade s jej vierou, kultúrou a osobným presvedčením. Zároveň spresnila, že ide o odev, ktorý zahaľuje celé telo a jeho súčasťou je jemný závoj na zakrytie tváre a nikáb, čiže hustý závoj, ktorým si zakrýva tvár okrem výrezu pre očí.
S.A.S. ako žalujúca strana zdôraznila, že ani jej manžel a ani iný člen rodiny ju nenúti obliekať sa takto. Zároveň priznala, že nikáb nosila aj na verejnosti, i keď nie pravidelne.
V podaní na súd zároveň spresnila, že nosením burky a nikábu nechce obťažovať ostatných ľudí, ale chce byť v súlade s vlastným presvedčením. A dodala, že súhlasí, že za určitých okolností nikáb nebude nosiť.
Žalujúca strana sa pri svojej sťažnosti opiera o niekoľko článkov Európskeho dohovoru o ľudských právach, vrátane slobody prejavu, práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a tiež na články týkajúce sa rešpektovania súkromného a rodinného života či nediskriminácie.
Súdny prípad je zaujímavý nielen pre Francúzsko, ale aj pre susedné Belgicko, ktoré v lete 2011 takisto uzákonila zákaz nosenia burky a nikábu na verejnosti.
