Teraz sú to už centrálne banky, ktoré prevzali riadenie nového poriadku európskeho bankového systému. Holandský člen ECB a prezident centrálnej banky krajiny, Klaas Knot, potvrdil slová Jereona Dijsselbloema – prezidenta Euroskupiny: „reštrukturalizácia európskych bánk sa bude uskutočňovať podľa príkladu Cypru. Všetci bankoví vkladatelia budú vyvlastnení, ak to bude nevyhnutné, takémuto riziku. Dijsselbloem povedal, že cyperské riešenie je pre Európu akousi generálnou skúškou. Neskôr všetko odvolal – po tom, čo Benoit Coeuré z ECB povedal, že Cyprus je prípad sám o sebe.

Neskôr Knot v článku novín Het Financieele Dagblad predsalen objasňuje: “Nemožno namietať proti Dijesselbloemovi, keď povedal , že to čo sa teraz prejednáva v Európe, sa deje už dávno. Tento modus operandi bude súčasťou procesu, ktorým sa v Európe postupne zlikvidujú banky“.  Banky musia vyrovnať svoje bilancie, a preto bude nevyhnutná transparentnosť v bankovom sektore. A potom sa banky budú musieť zbaviť toho, kto spôsobuje straty.

Klot oficiálne predstavil novú doktrínu ECB: „Cyprus je len pole generálnych skúšok.  V bankovom sektore je to nová situácia.“ Toľko ospevované bežné sporenie nakoniec nemá ani len cenu papiera, na ktorom naň bola vytlačená reklama. A tak jednoduchý, obyčajný klient banky v Eurozóne už si nemôže byť istý…

Na druhej strane, pozitívnym faktom je, že ECB konečne hovorí jasne. Pretože pravdepodobne nie je iná alternatíva ako tá ktorá má „banky oživiť“.

Pre sporiteľov alebo majiteľov vkladných knižiek sú tieto Knotove vyjadrenia dôležité. Pre záchranu svojich vkladov budú pravdepodobne musieť vykonať isté opatrenia. Ak v prípade Cypru ešte boli nejaké pochybnosti o tom, či sú bankové vklady v bezpečí, teraz sú tieto pochybnosti oficiálnou hrozbou. 

Návrat k výplatám „naruku“?

Obzvlášť negatívna je táto správa pre stredné podniky, pretože z praktických dôvodov nejestvujú alternatívy ku bankovému kontu. Je treba si uvedomiť, čo všetko sa môže hocikomu prihodiť – že z jedného dňa na druhý môžu človeka vyvlastniť. Z toho, čo mu nakoniec najviac uškodí je to, že ho takto zbavia platobnej schopnosti. Keď štát príde v noci ako zlodej, podnik už nebude schopný vyplácať mzdy a iné záväzky. Zostane nad ním visieť hrozba nálepky insolventnosti.

A tak sa podniky musia rozhodnúť, či si neponechajú “po ruke” hotovosť. Možno napokon nastane návrat ku klasickým obálkam a výplatám plateným v hotovosti “naruku”.

Rozhodnutie centrálnych bánk ozdravovať na úkor klientov bánk je zjavne “chladné”: zarobené peniaze, ktoré majú slúžiť na chod podniku, sa budú nachádzať kdekoľvek, len nie v banke.