EÚ odstúpila od obchodného plánu čínskej novodobej Hodvábnej cesty

Čínsky prezident Si Ťin-pching aj v druhý a posledný deň vysokého summitu o novodobej Hodvábnej ceste v Pekingu vyšiel pred svetovými predstaviteľmi z Európy, Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky s plánmi novej éry obchodu a rozvoja (napríklad potrubia a prístav v Pakistane, mosty v Bangladéši a železnice do Ruska) s tým, že svet by mal odmietnuť protekcionizmus, spojiť sa a prijať globalizáciu.

Avšak ako informuje The Guardian, prítomné členské štáty EÚ vrátane Belgicka, Estónska, Nemecka, Maďarska, Talianska a Španielska sa rozhodli nepodporiť vyhlásenie o obchode, pretože nie všetky požiadavky boli zahrnuté do návrhu, ktorý tak neobsahuje dostatočné záväzky týkajúce sa sociálnej a environmentálnej udržateľnosti a transparentnosti.

“Uviedli sme, že pre Európu môže byť iniciatíva Belt and Road úspešná len vtedy, ak je založená na transparentnosti a spoluvlastníctve,” vyjadril sa istý nemenovaný vysoký diplomat Európskej únie. “Zdá sa, že na čínske prekvapenie bola EÚ v tejto súvislosti zjednotená.”

Čína totiž dúfala, že všetky členské štáty EÚ, ako aj ďalšie štáty, ktoré sa zúčastnili konferencie ako “najdôležitejšej diplomatickej udalosti roka”, podporia tento text, jeden z troch pripravených na prijatie v pondelok. No Donald Trump, Angela Merkelová či Theresa Mayová vynechali túto udalosť.

Podľa Times of India sa krajina navyše vyjadrila, že zo strany Číny ide o “koloniálny podnik” a nenachádza v projektoch finančnú zodpovednosť, environmentálnu ochranu a zapojenie aj lokálnych komunít. Poukazuje na srílanský prístav Hambantota, ktorý vyniesol 8-miliardový dlh, a to údajne čaká aj Pakistan. Nejasná je aj železnica v Laose, či linka Belehrad-Budapešť.

Niektorí skeptici vnímajú tento plán ako lesť Číny na podporu vlastnej ekonomiky v tom, že presunie prebytočnú priemyselnú kapacitu do menej rozvinutých krajín a pritiahne chudobnejšie krajiny do hospodárskeho zväzku s Pekingom. V rozhovore so štátnym čínskym denníkom však jeden čínsky akademik odmietol návrh, že Peking sa dopustil “praktizovania neokolonializmu … využívania energetických zdrojov … a podpory autoritatívnych režimov”.