Ekonóm radí: Ročné zúčtovanie dane áno alebo nie?

Ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov v priebehu kalendárneho roka a ani u jedného si neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (NČZD) a daňový bonus (DB), môže zamestnanec požiadať o vykonanie RZ ktoréhokoľvek z nich a dodatočne si uplatniť nárok na NČZD, prípadne DB. V prípade, že si zamestnanec u niektorého zamestnávateľa uplatnil hore spomenuté nároky, tak môže požiadať o RZ dane posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval NČZD, alebo DB, prípadne obidva nároky spolu. Samozrejme je potrebné do 16. februára predložiť aj potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za rok 2014 od ostatných zamestnávateľov. O dané potvrdenia o zdaniteľných príjmov mal zamestnanec požiadať do 5. februára a zamestnávateľ je mu ho povinný vydať do 10. februára. Ak zamestnanec nepožiadal o vydanie potvrdenia a ani o vykonanie RZ, potom je zamestnávateľ takému zamestnancovi vydať potvrdenie o zdaniteľných príjmov za minulý rok do 10. marca a zamestnanec si podá daňové priznanie sám.

Pripomeniem, že výška NČZD za rok 2014 bola vo výške 3 803,33€ ročne, resp. 316,94€ mesačne a výška DB bola 256,92€ ročne, resp. 21,41€ mesačne. Výška príjmu pre povinnosť podať daňové priznanie alebo požiadať o vykonanie RZ je suma 1 901,67€. Dané hodnoty mzdových veličín sa na rok 2015 nemenia.

RZ a výpočet dane vykoná zamestnávateľ do 31. marca. Ak je výsledkom RZ preplatok dane v prospech zamestnanca, ten sa mu vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl. Naopak, ak výsledkom RZ je nedoplatok dane, ten sa zamestnancovi zúčtuje do konca roka.

V niektorých prípadoch zamestnávateľ nemôže vykonať RZ zamestnancovi a zamestnanec je povinný podať daňové priznanie sám. Sú to napríklad tieto:

– zamestnanec nepožiada o vykonanie RZ alebo nepredloží požadované doklady zamestnávateľovi na vykonanie RZ do 16. februára,

– zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu (likvidáciou, konkurzom),

– zamestnanec má príjmy zo závislej činnosti aj zo zahraničia (celosvetové príjmy),

– zamestnanec má aj iné príjmy ako zo závislej činnosti, a to príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, príjmy z kapitálového majetku, prípadne ostatné príjmy.

Naopak, prekážkou na vykonanie RZ nie je napr. situácia ak zamestnanec má aj živnosť, ale z danej živnosti za rok 2014 nedosiahol žiadne príjmy a ani si neuplatňuje stratu zo živnosti.

Zamestnanec nie je povinný požiadať o vykonanie RZ alebo podať daňové priznanie, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy (nie len zo zamestnania) za rok 2014 nepresiahli sumu 1 901,67€.

Rada na záver:

Dôchodcovi pri zdaniteľnom príjme zo zamestnania do 1 901,67€ sa oplatí podať daňové priznanie (nie požiadať zamestnávateľa o vykonanie RZ), pretože sa mu vráti daň, nakoľko dôchodca nemá nárok na uplatnenie NČZD počas roka a určite sa mu zráža preddavok na daň. Podaním daňového priznania sa mu daň vráti.

Študent, ktorý mal napr. 2 dohody súčasne za určité obdobie v roku 2014 a pri jednej si uplatňoval NČZD a príjmy na túto dohodu nepresiahli sumu 3 803,33€ ročne. Napr. na prvú dohodu zarobil za rok 3 600€, t.j. 300€ mesačne a na druhú počas prázdnin za júl a august zarobil 400€, t.j. po 200€ a bol mu zrazený preddavok na daň v sume 76€. Študent môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie RZ alebo si podá daňové priznanie sám a časť dane z druhej dohody sa mu vráti. V našom prípade suma 38,64€ (4000-3803,33=196,67*daň 19%=37,36€, 76€-37,36€=38,64€).

Informácie pre vás spracoval ekonomický expert spoločnosti Final Efekt Ing. Marcel Buchala.