Rím/Viedeň 4. decembra 2016 (HSP/breitbart/Foto: TASR/AP)
Prvé prieskumy medzi voličmi v dnešných opakovaných voľbách v Rakúsku a v ústavnom referende v Taliansku, z ktorých obe udalosti sú pravdepodobne obrovskou príležitosťou pre európske neštandardné, či tzv. “krajne pravicové populistické” strany, ukazujú, že jestvujú vysoké šance na víťazstvo anti-establišmentu v oboch prípadoch
Exit poly už spôsobili vrásky európskej ľavici a výsledok volieb pravdepodobne spôsobí nevídaný spád udalostí pre inštitúciu, akou je Európska únia.
V Taliansku majú voliči vyjadriť súhlasný alebo nesúhlasný hlas voči sérii komplikovaných ústavných zmien navrhnutých premiérom Matteom Renzim, no plebiscit tejto udalosti pripisuje omnoho väčší význam než len zjednodušenie politického a volebného systému.
Toto hlasovanie sa pre mnohých stalo referendom o samotnom Renzim, ktorý povedal, že keď referendum neprejde, on sám rezignuje. Radikálny aspekt hlasovania je sťažovaný aj tým, že mnohé opatrenia a zmeny, ktoré sú v ňom zahrnuté, sú pre mnohých ťažko pochopiteľné.
Riziko tejto politickej nestability zatriaslo aj s ekonomickým trhom ešte pred hlasovaním – akcie bánk sa potápajú a pôžičkové náklady na štátny trh rastú.
V prípade neúspešného referenda pre Renziho a jeho odstúpenia by mal zažiariť vedúci kampane za “Nie” v referende, Beppe Grillo a jeho euroskeptická strana Movimento 5 stelle pri formovaní novej vlády. Nedávne prieskumy ho zobrazujú ako nového vodcu krajiny a jeho víťazstvo vo voľbách by mohlo Taliansko vohnať do ďalšieho referenda – tentokrát o vystúpení z EÚ.
Medzitým v Rakúsku, už akokoľvek dopadne dnešný volebný výsledok, nový prezident určite nebude z mainstremovej politickej strany. Dve tradične centroľavicové a pravicové strany, ktoré už desiatky rokov kontrolujú rakúsku politiku, boli knokautované už v prvom kole hlasovania – v apríli, kedy sa Norbert Hofer, odporca masovej migrácie z euroskeptickej Strany slobody a bývalý líder Strany zelených Alexander Van Der Bellen, dostali do vedenia.
Van Der Bellen v druhom kole v máji vyhral o niekoľko tisíc hlasov, avšak ukázalo sa, že hlasy boli nesprávne sčítané, najmä čo sa týka hlasovacích lístkov zaslaných poštou. Mnohí dokonca hovorili o volebnom podvode. Následne najvyšší súd chybu uznal a nariadil opakované hlasovanie, ktoré sa deje práve dnes.
Hoferova kampaň sa niesla v duchu zabezpečovania rakúskych hraníc a prispela k diskusii o zapojení Rakúska do konzervatívnej Vyšegrádskej štvorky krajín. Súčasní členovia Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česká republika sa ako jediné krajiny EÚ postavili proti bruselským direktívam o masovej migrácii a presídľovaní.
Okrem toho Hofer povedal, že by podporil referendum o členstve Rakúska v EÚ, ak sa tento blok štátov bude i naďalej pokúšať o proces prijatia Turecka do EÚ.
Prvý predpokladaný výsledok rakúskych volieb je očakávaný už o 18.tej hodine a definitívne výsledky budú nasledovať v pondelok. Výsledky talianskeho referenda sa neočakávajú skôr než v pondelok.