Môj profil 
Predplatné
Kritici homosexuálnych partnerstiev kedysi tvrdili, že ak sa raz normalizuje homosexualita ako “životný štýl alebo alternatívna sexuálna orientácia”, postupne sa zotrú akékoľvek iné hranice. Aktivisti vtedy sľubovali, že nič také sa nemôže udiať. No keďže sodomia je dnes len alternatívnym životným štýlom, pedofili z toho len profitujú, a zakladajú si na tom svoje “presviedčacie techniky” k legalizovaniu ich činnosti.
Psychiatri začínajú trvať na zmene definície pedofílie rovnako, ako tomu bolo kedysi s homosexualitou
V roku 1973 Americká asociácia psychiatrov (APA) eliminovala homosexualitu zo zoznamu mentálnych chorôb. Nedávno sa zasa istá skupina psychiatrov zúčastnila sympózia, kde sa navrhlo, aby sa pedofília definovala nanovo a aby sa osoby k nej inklinujúce od teraz definovali ako “osoby priťahované maloletými”. Pedofil je podľa nich príliš tvrdé slovo a má negatívne konnotácie. Tento pojem sa teda postupne “skrášľuje”, aby sa stal spoločensky akceptovateľným, a tým pádom neškodným “alternatívnym životným štýlom”.
Už v roku 1998 APA publikovala správu, ktorá tvrdí, že “negatívny vplyv pohlavného styku dospelých s deťmi je prehnaný a že drvivá väčšina mužov a žien sexuálne zneužívaných v detstve nepotvrdila závažné negatívne dôsledky.”
Začiatkom minulého roka dvaja kanadskí psychológovia prehlásili, že pedofília je rovnaká sexuálna orientácia ako homosexualita. Van Gijseghem, psychológ a bývalý univerzitný profesor v Montreale povedal členom parlamentu: “pedofili nie sú len osoby, ktoré páchajú zlý skutok v tom či onom, oni sú jednoducho tlačení k tomu, k čomu sú tlačené aj osoby v prípade homosexuality.”
Doktor Quinsey, emeritný profesor psychológie v Ontariu s týmto názorom súhlasí. Tvrdí, že pedofili pociťujú sexuálnu príťažlivosť jedine k deťom. “Nejestvujú dôkazy, že by sa táto orientácia dala vyliečiť nejakou terapiou alebo zmeniť.” Taktiež v júli 2010 v magazíne Harvard Health Publications vyšla téza, že “pedofília je sexuálna orientácia, a je nepravdepodobné, že by sa zmenila na inú.”
Milton Diamond, univerzitný profesor v Hawaii a riaditeľ Pacific Center for Sex and Society, vyhlásil, že detská pornografia by mohla byť užitočná pre spoločnosť, pretože “potenciálni pedofili by sledovali detskú pornografiu ako náhradu za sex s deťmi a vyhli by sme sa zločinom.” Doktor Diamond je tiež docentom na Inštitúte štúdií ľudskej sexuality v San Franciscu. Tento inštitút vytvoril zoznam “sexuálnych práv” a nosnou myšlienkou je “právo na akékoľvek sexuálne praktiky, len nech sú na báze konsenzu, nenásilné, nenútené. Ďalšou vecou v zozname je “sloboda mať akúkoľvek sexuálnu fantáziu či túžbu a že “nik by nemal byť v sexe znevýhodňovaný kvôli veku.”
Pedofóbia
Nosnou myšlienkou tohto všetkého je, že ak je možné ľudí zmanipulovať natoľko, že nielen začnú nové orientácie akceptovať a považovať za čosi atraktívne (paradoxne, ani ozajstní homosexuáli sa tým verejne nepýšia), až napokon ju začnú praktizovať zo zábavy, pedofília je len ďalšou v poradí. Homosexualita už totiž začína byť nudná…
Je možné, že o pár rokov verejnosť už bude mentálne pripravená akceptovať legalizáciu pedofílie. Nutné je len pripraviť masy ľudí. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že sa tento pojem zruší v zmysle dnešného významu,a dokonca tí, ktorí budú trvať na tom, že je morálne neprípustná budú možno vykreslení ako spiatočníci, blázni a odporcovia práv dieťaťa na sexuálnu slobodu.
Aké slovo použiť pre tých, ktorí neschvaľujú pedofíliu? Jedno slovo tu už máme: “pedofób”. Voľne preložené ako “nepriateľ detí”. Toto slovo sa ľahko rozšíri významovo tak, aby doň zapadal “ten, ktorý nenávidí pedofila”.
