Destabilizácia Európy prichádza z Ankary

Ankara/Bratislava 12. apríla 2016 (HSP/snn/Foto:TASR/AP-Burhan Ozbilici)

Turecko sa pre mnohé rozpory nemôže stať členom Európskej únie

Nič tak nepomohlo pochopiť pomery v Turecku ako dvojminútová satira nemeckého regionálneho televízneho kanála. Týkala sa tureckého prezidenta. Ten si vzápätí nechal predvolať nemeckého veľvyslanca – a škandál je na svete. Video si vďaka tomu prezreli vyše tri milióny divákov. Kto chce vidieť pravdu o Turecku, dozvie sa to od humoristov, nie z úradu nemeckej kancelárky.

Médiá na Slovensku majú pokrivený vzťah k slobode tlače. Pokiaľ ide o návštevu čínskeho prezidenta v Prahe, škandalózne, neprofesionálne, nerovnovážne informovali o jej priebehu. Kole to oči, ak si pozrieme pomery v Turecku. Jeden hanebný deň za druhým pokiaľ ide o slobodu tlače sa valí týmto štátom. Pod súdny dozor sa dostal denník Zaman, ktorý odhaľoval pozadia rozličných škandálov od roku 2013. Zatýkanie šéfredaktora dokonca vysielala televízia v priamom prenose! Škandály boli nepohodlné najmä vládnej strane a prezidentovi Erdoganovi. Kriticky a varovne sa musela dokonca v tomto prípade vyjadriť aj šéfka európskej diplomacie Federika Mogheriniová.

Kontrola novín

Nastolenie kontroly nad novinami Zaman však nebol jediný prípad. Vlani zasiahla vládna moc proti denníku Cumhuriyet na čele s jeho šéfredaktorom Can Dundarom. Je to neuveriteľný prípad porušovania slobody tlače. Denník práve tak ako noviny Zaman bol obvinený z prepojenia na teroristické organizácie. A to preto, že na základe vyjadrenia predsedu vlády uverejnil zábery, ako turecké kamióny prevážajú cez sýrsku hranicu zbrane a veľkokalibrové náboje. Boli určené o. i. teroristickým skupinám v Sýrii. Boli prejavom veľmi vlažného postupu Turecka, keď išlo o to zakročiť proti tzv. Islamskému štátu. Záležitosť sa odohrala krátko predtým, ako nečakane do sýrskych udalostí vstúpilo Rusko. Všetko sa udialo v čase, keď Islamský štát a rôzne skupiny boli tesne pri pobreží, mohli získať prístup k moru, ktorý predtým nemali. A tak zväčšiť svoje možnosti vývozu ropy. Z tej, ako je známe, financujú väčšinu teroristickej činnosti. Cumhuriyet to uverejnil vrátane obrazového materiálu v čase, keď aj predseda tureckej vlády priznával, že Turecko „pomáha spriateleným národnostiam za hranicami“, teda na území Sýrie. Priznal to preto, že škandál sa rozrástol do takých rozmerov, že hrozilo odstúpenie vlády. Vtedy sa nechal počuť prezident Erdogan a vyhlásil, že „osoba, ktorá ten článok uverejnila, za to draho zaplatí“. To sa aj stalo. Vedenie redakcie zatkli, odsúdili za velezradu. Lenže pri odvolaní napokon ústavný súd rozhodol v prospech obžalovaných, nepotvrdil rozsudok nad nimi. A tu všetkému nasadil korunu prezident, ktorý odmietol uznať a rešpektovať rozhodnutie ústavného súdu.

Dlhá tradícia

Denník založili v roku 1924 ako mediálny pilier Atatürkovej politiky sekulárneho, neislamského štátu, nového Turecka. Stredoľavicovú líniu podpory demokracie, sociálnych a liberálnych práv a trhovej ekonomiky si udržal doteraz. Výrečne hovorí o tom skutočnosť, že denník po tom, čo islamistickí radikáli zabíjali v parížskej redakcii Charlie Ebdo pre publikovanú karikatúru proroka Mohameda, túto karikatúru prebral a uverejnil. Nejde teda o noviny, ktoré by napriek zložitostiam, finančným ťažkostiam a mnohým útokom cúvli. Pre ostatnú novinársku obec v Európe sú nielen hlasom o skutočných pomeroch v tureckom štáte, ale najmä signálom o masívnom porušovaní práv. Len žalôb o nactiutŕhaní prezidenta Erdogana (v úrade je o roku 2014)  bolo doteraz okolo dvetisíc. Po prvý raz však spor s médiami presiahol hranice, a dokonca aj politický a diplomatický prah.

Je na neuverenie, že si turecký štát trúfa po tom všetkom poučovať Nemecko o slobode tlače – o tom, čo je dovolené a čo nie je dovolené v nemeckých médiách. Všetci to chápu, že je to výraz úsilia využiť dlhodobé problémy Európy s migračnou krízou. Je to prejav politiky, ktorá je presvedčená o závislosti Európy od Turecka. Turecko postupuje z pozície sily, z pozície štátu, ktorý si to môže dovoliť a má proti Európskej únii páky.

V nemeckej tlači nejde len o satiru v televízii. Rakúsky denník Standard uverejnil karikatúru dvoch postavičiek v tureckom kroji, zjavne predstavujúcich prezidenta a predsedu tureckej vlády, ako hovoria Európskej komisii na čele s Junckerom: „Jasné, že migrantov zastavíme, zaplatíte za to európskymi hodnotami.“ Výrečnejšie to povedal už len denník Kurier karikatúrou, na ktorej postavička prezidenta Erdogana ukazuje Európskej komisii návrh na novú európsku vlajku. Ak ju Európa prijme, Turecko zastaví migrantov. Je to červená vlajka s veľkým tureckým polmesiacom, na špičke ktorého je jedna jediná maličká európska hviezdička…

Dušan SLOVÁK

Článok pôvodne vyšiel v Slovenských národných novinách.