Môj profil 
Predplatné
Del Monte predpovedá, že ku koncu dvadsiatych rokov dokážu teroristi získať prístup k nanozbraniam a na použitie nanorobotov pre spáchanie teroristických útokov, napríklad na zamorenie vodovodov veľkých miest alebo otravu ľudí injekciami. Nanodrony sa môžu, podľa Del Monteho, tiež stať nástrojmi biologickej vojny.
Vojenské laboratóriá už dávno pracujú na miniaturizácii bezpilotných lietadiel. DARPA sa vlani pochválila výsledkami projektu na vývoj rýchlych autonómnych dronov. Malý dron bez riadenia operátorov, bez GPS navigácie, iba s vlastným systémom snímačov dokázal lietať testovacími labyrintami rýchlosťou 20 metrov za sekundu. Ďalšou úlohou je zmenšenie a zníženie hmotnosti všetkých systémov, aby dron mohol konať rýchlo a samostatne vo vnútri budov.
Výskumníci z amerického armádneho laboratória prezentovali v roku 2014 miniatúrne krídla dĺžky 3-5 cm, robotizované miniatúrne nohy a malé motory s priemerom 2-3 mm. Podľa názoru výskumníkov dokážu za 10-15 rokov vyvinúť vojenské roboty-hmyz.
Nie je to samozrejme úroveň nano, ale zrejmý vektor vývoja vojenských technológií.
V roku 2010 vyslovil Pentagon obavy, že nanotechnológie spôsobia vznik nebezpečného umelého mikroprachu, ktorý môže explodovať, že nanoroboti dokážu dopraviť biologické zbrane a sami hrať úlohu zbraní.
Mimochodom, v lete 2016 písala agentúra RIA Novosti s odkazom na venezuelský provládny portál Aporrea, že venezuelské úrady dávajú smrť Huga Cháveza do súvislosti s nanozbraňami. Podľa správy Aporrea mohli byť na Chávezovu smrť napojené USA a nanotechnológie. „Nanozbrane dokážu dopraviť rôzne typy nanočastíc, ktoré sú schopné vyprovokovať veľký počet chorôb, ako je infarkt, poruchy mozgového krvného obehu, zastavenie dýchania, šialenstvo, AIDS a ďalšie.“ Podľa mienky Aporrea, vývoj nanozbraní začal v USA v roku 2003 z iniciatívy prezidenta Georgea Busha jr. a na tieto účely bolo vyčlenených 3,7 miliardy dolárov.
Samotný Louis Del Monte vo svojej knihe predpovedá, že autonómni nanoroboti budú montovať svoje kópie, teda sami seba reprodukovať. Riadenie miliónov nanorobotov sa môže stať obrovským problémom a poruchy v softvéri môžu mať nepredvídateľné následky. Napríklad, stratených milión alebo dva vojenských nanorobotov môže začať likvidáciu nesprávnych cieľov alebo civilistov.
Ďalším nebezpečenstvom je, podľa Del Monteho, vznik technológie výroby miniatúrnych atómových bômb, ktoré môžu byť použité teroristami pre tie najrôznejšie účely. Vedec tiež tvrdí, že USA, Rusko a Čína už investujú „miliardy“ do vývoja nanozbraní, a že svetu hrozí nové horúčkovité zbrojenie, oveľa nebezpečnejšie než bolo s jadrovými zbraňami.
Záujem o nanozbrane sa vrátil po udelení Nobelovej ceny za chémiu v roku 2016. Získali ju vedci Jean-Pierre Sauvage, sir James Fraser Stoddart a Bernard L. Feringa za vývoj a syntézu molekulárnych strojov. Vedcom sa podarilo dostať molekulárny stroj zo stavu rovnováhy, stal sa možným vývoj miniatúrnej verzie motorov. Vytvára to obrovské vyhliadky pre nanoroboty.
Nobelov výbor prirovnal elaboráty Sauvage, Stoddart a Feringy k vývoju prvého elektrického motora v roku 1830 a predpovedal, že molekulárne stroje zmenia celý spôsob života ľudstva, ako to bolo svojho času s elektrickými motormi.
Vojna budúcnosti môže vyzerať ako vojna neviditeľných nanorobotov a nie ako bitka robotov alebo kybernetická vojna. Louis Del Monte si myslí, že práve vlastnenie nanozbraní určí v 21. storočí, kto je superveľmoc a kto nie.
