Čo mali spoločné prezidentské voľby v USA a voľby do Národnej rady SR?

Bratislava 16. novembra 2016 (HSP/Foto:HSP)

Aj keď si autor tohto príspevku uvedomuje obtiažnosť akejkoľvek komparácie medzi USA a Slovenskom, predsa sa len pokúsime poukázať na niektoré spoločné znaky charakterizujúce  prezidentskú kampaň a následne aj povolebný vývoj v USA a dianie na Slovensku po ostatných voľbách do NR SR a na základe toho vymedziť  niektoré spoločné znaky, resp. argumenty, ktoré boli súčasťou oficiálnej propagandy a mainstreamových  médií ako v USA tak i v našej krajine

Úmerne tomu, ako rástli preferencie vtedajšieho kandidáta a dnes už zvoleného prezidenta USA D. Trumpa sme boli svedkami silnejúcej protitrumpovskej rétoriky a manipulácie s verejnou mienkou zo strany politického establischmentu a hlavných mienkotvorných médií, ktoré neváhali využiť všetky, niektoré aj desiatky rokov staré kauzy s cieľom diskreditovať tohto kandidáta v očiach verejnosti a vykresliť ho ako človeka neschopného zastávať tak dôležitú pozíciu akou je funkcia prezidenta USA.

Súčasťou tejto diskriminačnej kampane sa stali neoverené informácie o možnom zasahovaní ruských tajných služieb, ruských hackerov a nakoniec aj samotného prezidenta V. Putina do predvolebnej kampane s cieľom podporiť D. Trumpa v jeho snahe získať prezidentské kreslo. Poslúžili k tomu pozitívne vyjadrenia kandidáta Trumpa na adresu V. Putina ako aj jeho názor o nutnosti opätovného reštartu americko-ruských vzťahov do podoby konštruktívnej  partnerskej spolupráce pri riešení závažných problémov medzinárodného diania. Z vyjadrení amerických politických elít a mnohopočetných politických komentátorov a analytikov musel nezaujatý poslucháč získať dojem, že Ruská federácia a samotný V. Putin majú prsty vo všetkom, čo sa udeje vo svete, nevynímajúc ani prezidentské voľby v USA.

Ďalšou črtou teraz už povolebného vývoja v USA, teda keď je už známi víťaz prezidentských volieb je obrovská hystéria, ktorá sa šíri naprieč celou krajinou. Okrem iného sa prejavuje v organizácií protestných zhromaždení a pochodov proti zvoleniu D. Trumpa za prezidenta USA ako aj v kritických komentároch médií a vyjadreniach domácich a zahraničných verejných činiteľov a priori odsudzujúcich takúto voľbu a načrtávajúcich „katastrofický“ scenár povolebného vývoja americkej spoločnosti a sveta. Radový  občan nechtiac získava dojem, že víťazstvo D. Trumpa znamená vážne ohrozenie demokracie a právneho štátu /ak vôbec také niečo ešte v USA existuje / a počiatok na ceste okliešťovania a potláčania základných práv a slobôd obyvateľov tohto štátu. Skutočne, hystéria a šírenie obáv z budúcnosti je tým najcharakteristickejším znakom povolebnej situácie v USA.

Dnešná situácia v USA do značnej miery pripomína povolebný vývoj na Slovensku, konkrétne otvorene nepriateľskú, dehonestujúcu a miestami až hysterickú reakciu našich politických elít a ich mnohopočetných pritakávačov z radov mainstreamových médií, politických analytikov a aktivistov mimovládnych organizácií na volebný úspech Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko a prienik jej 14 poslancov do NR SR. Táto skutočnosť bola zo strany tzv. štandardných politických strán a „obhajcov demokratických hodnôt“ vykresľovaná skoro ako koniec parlamentnej demokracie a smrteľné ohrozenie jednotlivých oblastí života našej spoločnosti.

Reálny vývoj na povolebnom Slovensku však vyvrátil takéto, cieľavedome šírené dezinformácie a lživú propagandistickú rétoriku, zameranú proti legálne pôsobiacemu politickému subjektu na našej politickej scéne a jeho demokraticky zvoleným zástupcom v NR SR. Ukazuje sa, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko v parlamente predstavujú veľmi kritickú, avšak konštruktívnu časť parlamentnej opozície, dôkazom čoho sú nimi predkladané návrhy zákonov sledujúce len a výhradne národnoštátne záujmy SR a jej občanov. Žiaden z predložených návrhov nesleduje deštrukciu nášho štátu a demontáž v ňom existujúceho politického systému ako to zvyknú komentovať mnohopočetní kritici a nepriatelia Ľudovej strany Naše Slovensko. A podobne ako tomu bolo v prípade prezidentskej predvolebnej kampani v USA, aj na Slovensku ale aj inde v Európe sa objavuje „ruská stopa“ v podobe zasahovania Ruskej federácie do vnútropolitického vývoja iných štátov cestou poskytovania finančných prostriedkov na činnosť tých politických subjektov, ktoré nie sú ochotné byť poslušnými vykonávateľmi rozhodnutí domácich a bruselských politických elít. A pretože aj Ľudovú stranu Naše Slovensko môžeme zaradiť k stranám takéhoto typu ani ona sa nevyhla obvineniu z toho, že jej činnosť je financovaná zo zdrojov Ruska. Je to ďalší dôkaz toho, že pre našich nositeľov vládnej a štátnej moci a ich pritakávačov je každý, aj ten najnepravdepodobnejší a najneuveriteľnejší argument dobrý ak spochybní a poškodí  povesť jednej z najkritickejších opozičných strán v NR SR.

Zvolenie D. Trumpa za prezidenta USA, vstup Ľudovej strany Naše Slovensko do NR SR, Brexit a rastúci vplyv antisystémových politických strán v mnohých krajinách Európy je výsledkom nárastu krízových javov, ktoré, povedané slovami maďarského premiéra V. Orbana, „liberálne nedemokracie“ nie sú schopné riešiť v súlade s očakávaniami svojich občanov. Svedčí to o vzďaľovaní sa vládnucich politických a hospodárskych elít záujmom a potrebám  svojich obyvateľov, o narastajúcom odstupe  medzi nimi, čím sa tieto elity dostávajú do polohy nedôveryhodných a v mnohých prípadoch aj nenávidených subjektov.

Zaujímavým a výstižným spôsobom podstatu mocenského ovládania a výkonu politickej moci v prostredí tzv. liberálnych nedemokracií vyjadril americký profesor ekonómie na Cornell University K. Basu nasledujúcou myšlienkou: „nechajme ľudí domnievať sa, že ich mienka má nejakú váhu, že sa podieľajú na rozhodovaní svojho štátu, ale držme ich mimo skutočnej hry“. Som presvedčený, že výstižnejšie pomenovať politickú a mocenskú realitu v západných krajinách, vrátane súčasného Slovenska sa ani nedá.

Vyššie uvedené skutočnosti vyjadrujú určitú „vzburu“ občanov proti doteraz vládnucim elitám a systémom, v ktorých žijú. Je to dôkaz toho, že väčšine z nich už nestačí byť „mimo skutočnej hry“, nestačí byť hračkou v rukách nezodpovedných a verejné záujmy ignorujúcich elít. Chcú byť aktívnymi účastníkmi hry, ktorej sa hovorí – participácia na mocenskom rozhodovaní a ovplyvňovaní vývoja v štáte a spoločnosti.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.