Branislav Fábry: Komu pomáhajú protiruské sankcie?

Bratislava 20. júna 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Ivan Sekretarev)

V posledných týždňoch sa v Európe objavuje kritika sankcií, ktoré Európska Únia zaviedla proti Rusku v roku 2014. Aktívne sú najmä juhoeurópske krajiny, ale napr. i Maďarsko

Európske sankcie totiž zasahujú nielen ruskú ekonomiku, ale vyvolávajú aj protiopatrenia, ktoré poškodzujú ekonomiku štátov EÚ. Na druhej strane sa však zase stupňuje kampaň za zachovanie sankcií, ktorú vytvárajú najmä tzv. mienkotvorné médiá. Existujú totiž aj vplyvné subjekty, ktorým zachovanie sankcií vyhovuje.

Dôvod sankcií

Sankcie boli oficiálne zavedené ako reakcia na konanie Ruska vo vzťahu voči Ukrajine a prichádzali v niekoľkých etapách: marci 2014 kvôli Krymu, v júli 2014 zase kvôli konfliktu v Donbase a kvôli pádu lietadla letu MH17. V priebehu roku 2014 boli sankcie ešte zostrené a počas nasledujúcich rokov pravidelne obnovované.

Lenže dôvody pre zavedenie protiruských sankcií sú veľmi problematické. Jednostranné zmeny hraníc sa v 21. storočí stali súčasťou politiky vo svete a štáty EÚ majú na tejto politike nemalý podiel. EÚ pritom nie je bez viny ani pri protiústavnom prevrate na Majdane, hoci ešte vo februári 2014 mala možnosť predísť najhoršiemu. Ministri zahraničia Francúzska, Nemecka a Poľska garantovali dohodu o predčasných voľbách medzi V. Janukovyčom a predstaviteľmi Majdanu z 21. februára 2014. Keby sa dohoda dodržala, nemuselo k udalostiam na Kryme vôbec prísť…

Vlna protiruských sankcií, pokračovala najmä po páde malajzijského lietadla v júli 2014. Predstavitelia EÚ od začiatku pripisovali zodpovednosť Rusku, hoci zásadnú zodpovednosť nesie Ukrajina, pretože ona povolila vstup civilného lietadla do oblasti bojovej zóny. Je zaujímavé, že Malajzia na rozdiel od EÚ voči Rusku sankcie vôbec nezaviedla. Naopak, medzi Malajziou a západnými štátmi prichádzalo ohľadne vyšetrovania k rozporom a v rámci summitu Rusko – ASEAN v máji 2016 dokonca Malajzia dohodla koordináciu vyšetrovania katastrofy spolu s Ruskom.

Podstata a výsledok sankcií

Pokiaľ ide o samotné sankcie EÚ, môžeme ich rozdeliť na politické a ekonomické. Ekonomické sankcie predstavujú najmä obmedzenia pre prístup ruských subjektov na európske finančné trhy, obmedzenia na vývoz niektorých technológií a na tovary použiteľné aj vo vojenskom priemysle. Rusko zareagovalo najmä zákazom dovozu vybraných poľnohospodárskych produktov z EÚ a výsledkom sú ekonomické straty na oboch stranách. Straty európskych ekonomík sú však spôsobované nielen zákazom dovozu poľnohospodárskej produkcie do Ruska či zákazom exportu európskych technológií, ale aj oslabovaním ruskej ekonomiky ako takej.

Sankcie EÚ pomohli vyvolať ekonomické problémy v Rusku samotnom, reakcia v oblasti politiky je však presne opačná. Ak EÚ chcela poškodiť popularitu ruského prezidenta, tak sa cieľ nepodarilo naplniť. Naopak, vďaka sankciám jeho popularita stúpla a aj ruské obyvateľstvo je oveľa zomknutejšie voči politike EÚ. Akékoľvek negatívne ekonomické dopady dnes ruské obyvateľstvo znáša odhodlanejšie i preto, lebo za nimi vidí politiku Západu. Podobne ani vojenské možnosti Ruska neboli príliš oslabené, ako dokazujú najmä udalosti v Sýrii.

Riešenie krízy na Ukrajine

Pri hľadaní možnosti ukončenia sankcií v Európe sa často spomína požiadavka pokroku v napĺňaní dohody Minsk II. Ibaže tento pokrok nezávisí iba od Ruska. Ukrajina doteraz nesplnila viaceré body dohody, najmä ten, ktorý hovoril o potrebe dohodnúť sa na ústavných podmienkach autonómie s predstaviteľmi ľudových republík. Žiaľ, Kyjev upravuje ukrajinskú ústavu bez konzultácií s nimi a ani ich vôbec nepovažuje za partnerov. Lenže kým nebudú rokovania na právnom statuse Donbasu s jeho predstaviteľmi, nebude vyriešený ústredný bod Minskej dohody.

Kyjevu sa dodnes nepodarilo naplniť ani požiadavku amnestie z Minských dohôd. Naopak, vytvoril sa celý systém tajných väzníc, ktoré kritizoval i vysoký komisár OSN pre ľudské práva a do ktorých neboli predstavitelia OSN vpustení.

Napriek týmto faktom je paradoxné, že od Ukrajiny sa plnenie Minských dohôd tak ultimatívne nežiada. Nie je bez významu, že k mnohým eskaláciám v Donbase prichádza práve v čase rokovaní o sankciách EÚ voči Rusku. Streľba počas rokovaní o sankciách môže niektorým subjektom v Kyjeve vyhovovať.

Európska jednota?

Keďže o zmysluplnosti protiruských sankcií existujú oprávnené pochybnosti, stále viac sa začína používať argument európskej jednoty voči Rusku. Európska jednota je však už dávno iba mýtom na presvedčovanie odporcov sankcií. Niektoré nemecké firmy sa ich pokúšajú obchádzať, napr. na Kryme.

Aj na Slovensku veľmi často zaznieva argument, že hoci sa nám sankcie proti Rusku nepáčia, musíme zachovať európsku jednotu. Tento argument sa však v EÚ používa len voči tým, ktorí chcú sankcie zrušiť. Naopak, tí, ktorí by radi sankcie voči Rusku sprísnili, na jednotnú európsku politiku nehľadia. Platí to hlavne pre pobaltské štáty. Napr. Litva v apríli 2016 zaviedla nové sankcie voči Rusku, tzv. Savčenkovej zoznam. Išlo o jednostranné sankcie kvôli niektorým osobám, ktoré boli v Rusku odsúdené za zločiny v súvislosti s ukrajinskou krízou. Je očividné, že podobné jednostranné sankcie komplikujú spoločný európsky postup voči Rusku, ale zdá sa, že tentokrát to nevadí.

Žiaľ, v otázke vzťahov s Ruskom sa Brusel ocitá v zajatí pobaltského myslenia a komunikácie s Ruskom. Pre pobaltské štáty v súčasnosti predstavuje konfrontácia s Ruskom dôležitú časť ich zahraničnej politiky. Táto politika je pre Pobaltie síce dosť krátkozraká, avšak práve snaha o konfrontáciu veľmi vyhovuje iným subjektom, najmä USA a NATO. USA neustále žiadajú od EÚ, aby boli solidárne s Pobaltím a Pobaltie zase na rokovaniach EÚ komplikuje zlepšenie vzťahov s Ruskom.

Zrejme i v prípade protiruských sankcií bude ešte istý čas trvať, kým EÚ dokáže posudzovať otázku vzťahu s Ruskom bez tohto vplyvu. Je však nepochybné, že sankcie vyhovujú i niektorým subjektom, v EÚ či v Rusku, ktoré si neželajú zlepšenie vzájomných vzťahov a naopak vítajú konfrontáciu. To však v rozpore so záujmom Slovenska.

Branislav Fabry v Literárnom týždenníku