Prezident M. Temer a ťažiarska lobby

Za novými predpismi, ktoré umožňujú ťažiarskym spoločnostiam frontálny útok na amazónsky prales, stojí nový brazílsky prezident M. Temer. Jeho ústretovosť voči ťažiarskym firmám v Amazónii sa dala predpokladať, pretože potrebuje silných spojencov. Sám nie je vôbec populárny, prezidentské voľby nikdy nevyhral a prezidentom sa stal iba vďaka „impeachmentu“ proti D. Rousseffovej v auguste 2016. Tá bola kritizovaná za rôzne pochybenia, odvolaná však bola kvôli kurióznemu obvineniu z nezodpovedného nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu v rozpore s rozpočtovými pravidlami. Do kampane proti D. Rousseffovej sa zapojili aj mnohé brazílske a nadnárodné médiá, ktoré jednostranne podporovali protivládne protesty a kritizovali prezidentku. Po uskutočnení impeachmentu však spravodajstvo o nepokojoch v Brazílii utíchlo, hoci tentokrát masívne protestovali zástancovia D. Rousseffovej.

Proti D. Rousseffovej sa pri tzv. impeachmente brazílskom Senáte i Dolnej snemovni postavili viacerí jej dovtedajší podporovatelia. Pri niektorých prebehlíkoch sa dokonca aj M. Temer tváril prekvapene. Už vtedy vznikli otázky, či svoj postoj naozaj zmenili kvôli konaniu prezidentky alebo kvôli tomu, že ich „motivoval“ niekto iný. Je zrejmé, že na zmene vo funkcii prezidenta mali záujem najmä vplyvné hospodárske subjekty, ktoré dlhodobo odmietali ľavicovú politiku Strany pracujúcich (PT). Predstavitelia tejto strany vyhrali štyri po sebe idúce prezidentské voľby: L. I. Lula da Silva v rokoch 2002 a 2006, D. Rousseffová v rokoch 2010 a 2014. Vďaka posilneniu úlohy štátu v ekonomike a garanciám sociálnych práv získali masovú podporu verejnosti, ktorú nedokázala oligarchia zlomiť vo voľbách. Podarilo sa jej to až pri tzv. impeachmente v roku 2016.

Prezident M. Temer pritom okamžite po nástupe do funkcie prikročil k niektorým reštriktívnym opatreniam. Predovšetkým zliberalizoval pracovné právo a naštartoval privatizáciu. To sa však nestretlo s porozumením verejnosti a privatizácia vodární už stihla vyvolať masové protesty. Netreba zabúdať ani na to, že jednou z najmocnejších lobbystických skupín v brazílskom hospodárstve je skupina tzv. ruralistas, zjednodušene agrárna a drevárenská lobby. A práve tá mala podľa všetkého na zmene doterajších pomerov eminentný záujem.

Bol to totiž práve prezident L. Lula, kto počas svojho mandátu dokázal prísne obmedziť deforestáciu amazónskych pralesov. Dôležité bolo, že prísne zákazy ťažby sa týkali i pozemkov, ktoré boli v súkromných rukách. Pri nástupe L. Lulu sa v Brazílii ročne vyrúbalo viac ako 25 000 km² lesa, do roku 2012 sa však podarilo znížiť ročnú deforestáciu dokonca pod 5000 km² ročne. Situácia sa však znovu začína meniť od nástupu M. Temera. Už za prvý rok jeho vlády vzrástla deforestácia o 30%, avšak nová úprava a vyňatie veľkých území spod pásma vysokej ochrany môže viesť k návratu pomerov zo začiatku 21. storočia. Trend oslabovania ochrany životného prostredia však vyvolal protesty aj u enviromentalistov a dokonca i niektorých vlád v Európe. Je možné, že M. Temer by si podobné komplikácie zvážil, kvôli vlastnému politickému prežitiu však zrejme musí vychádzať v ústrety lobbystickej skupine „ruralistas“. Tá dokáže ovplyvniť značné množstvo poslancov, podľa niektorých názorov až 230.

Korupčná kauza M. Temera

Nie je príliš prekvapujúce, že na Slovensku sme príliš neregistrovali ani informácie o podozreniach z korupcie voči M. Temerovi. Tieto sú pritom veľmi presvedčivé. V máji 2017 bola na zverejnená nahrávka rozhovoru prezidenta M. Temera s miliardárom J. Batistom. Oligarcha tam hovoril o poskytnutí úplatku na umlčanie svedka – bývalého vysokého politika, ktorý by mohol poskytnúť informácie o korupčných kauzách a prezident M. Temer mu to všetko výslovne schválil. V nahrávke sa spomínalo aj uplácanie politikov a M. Temer nič nenamietal.

Vzhľadom na zverejnenie takéhoto materiálu začal konať i generálny prokurátor R. Janot, ktorý bez problémov zhromaždil dôkazy (pravosť nahrávky bola forenzne potvrdená). Generálny prokurátor následne požiadal Kongres, aby umožnil trestné stíhanie prezidenta. Dolná snemovňa Kongresuale celé konanie zastavila – proti stíhaniu hlasovalo 263 poslancov, za sa nazbieralo len 227 hlasov. Je to dosť paradoxné, najmä keď si uvedomíme, že Kongres podporil nevoleného prezidenta pri veľmi závažných obvineniach, hoci prezidentku D. Rousseffovej pozbavil funkcie kvôli oveľa subtílnejším podozreniam.

Práve tu sa ukazuje nedostatok fungovania parlamentov v súčasnosti. Zdá sa, že väčšinu poslancov verejnosť vôbec nepozná a nedokáže kontrolovať ich správanie po voľbách. Obyvatelia poznajú niekoľkých lídrov politickej strany, ktorý chodia na námestia a do diskusných relácií, väčšinu v parlamente ale tvoria len tí poslanci, ktorí sú tam „do počtu“. Tých je však až príliš často možné kúpiť, ako to poznáme i z podobných prípadov v SR. V brazílskej politike pritom ide o neporovnateľne väčšie peniaze než na Slovensku. A práve preto sa objavujú podozrenia, že práve peniaze rozhodli o tom, ktorý prezident má byť vydaný na trestné stíhanie a ktorý nie. Toto je jedno z hlavných nešťastí „demokracie“ v súčasnosti –  poslancov korumpujú oligarchické skupiny.

Samozrejme, na základe existujúcich dôkazov možno voči M. Temerovi vzniesť aj ďalšie obvinenia a je možné, že generálny prokurátor sa pokúsi znovu obrátiť na Kongres. Lenže medzitým prešiel do protiútoku aj prezident M. Temer a rozhodol sa generálneho prokurátora odvolať. Celú kauzu v súčasnosti rieši Najvyšší súd Brazílie. Tu sa objavuje ďalší paradox práce médií: osud generálnej prokurátorky vo Venezuele, ktorá sa dostala do konfliktu s prezidentom N. Madurom, naše médiá pravidelne analyzovali, avšak proces proti generálnemu prokurátorovi v Brazílii, ktorý inicioval taktiež prezident, ostal úplne bez povšimnutia…

Verdikt proti L. Lulovi a dopad na budúce voľby

Za zaujímavú skutočnosť možno považovať ešte jednu významnú korupčnú kauzu – tentokrát voči bývalému prezidentovi L. Lulovi. Tomu bol v júli 2017 udelený trest odňatia slobody na 9,5 roka. Ex-prezident bol odsúdený kvôli korupcii, ktorej sa mal dopustiť najmä prijatím ubytovania v luxusnej nehnuteľnosti. L. Lula sa tak stal prvým prezidentom, ktorého v Brazílii odsúdili kvôli korupcii. Je to paradoxné, pretože v prípade iných prezidentov (vrátane M. Temera) bola dôkazná situácia jednoznačnejšia. Tento rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, pretože Lulovi advokáti podali odvolanie. Odsúdenie bývalého politika pre korupciu je ako také pozitívny jav, sú tu však aj okolnosti, ktoré vyvolávajú otázniky.

Už teraz je totiž jasné, že ak by však bol rozsudok potvrdený odvolacím súdom, malo by to zásadné dôsledky pre ďalší vývoj krajiny. L. Lulaby v takom prípade nemohol nastúpiť ako kandidát v prezidentských voľbách v októbri 2018. Bývalý prezidentje pritom favoritom budúcoročných volieb a prieskumy to jasne potvrdzujú. Ide totiž o dlhodobo najobľúbenejšieho politika Brazílie v 21. storočí, ktorý zostal mimoriadne populárny i po skončení svojho mandátu a naďalej dokázal ovplyvňovať verejnú mienku. Aj jeho nástupkyňa, prezidentka D. Roussefová, sa v prezidentských voľbách v rokoch 2010 a 2014 opierala práve o jeho podporu ako o jeden z hlavných argumentov vo volebnej kampani.

Súdny proces voči L. Lulovi sa vyznačuje ešte niektorými okolnosťami, ktoré ho spochybňujú. Exprezidenta na 9,5 roka odsúdil sudca S. Moro a ten zohrával dôležitú úlohu i pri impeachmente proti prezidentke D. Rousseffovej. Je to možno iba náhoda, ale i tak ide o okolnosť, ktorá musí budiť pochybnosti o rozsudku proti L. Lulovi. Aj podľa názoru oboch politikov ide o sudcu, ktorý pod heslom boja proti korupcii plní politické zadanie s podporou oligarchov.

Ak sa teda volieb nebude môcť zúčastniť L. Lula, šance M. Temera alebo iných vládnych kandidátov sa výrazne zvýšia. Je otázne, či by M. Temer dokázal presvedčiť verejnosť i pri neúčasti L. Lulu vo voľbách, ale situáciu by mohol využiť i nejaký „nový“ kandidát s veľkými finančnými zdrojmi a mediálnou podporou. Pri neúčasti L. Lulu by mohol vyhrať, ak by s pomocou médií a množstva peňazí dokázal populisticky zapôsobiť na voličov, ktorí by nepoznali jeho skutočné väzby a politické pozadie. Príklady takýchto politikov možno nájsť nielen v Brazílii…

Je paradoxné, že hrozbu eliminácie hlavného favorita prezidentských volieb v Brazílii si médiá vôbec nevšímajú, hoci v niektorých iných prípadoch sú mimoriadne ostražité. Napr. v kauze ruského opozičného politika A. Navaľného podrobne sledujú každý postup súdu a neustále opakujú tvrdenie o politickom procese proti „lídrovi opozície“, ktorý má zabrániť, aby kandidoval proti V. Putinovi. Ide však o veľmi pochybnú teóriu, pretože A. Navaľný nemá v prezidentských voľbách v roku 2018 žiadnu šancu na úspech. Ani pri najoptimistickejších výsledkoch by nemohol V. Putina čo i len ohroziť a podľa všetkého nedokáže predstihnúť ani kandidáta komunistov alebo nacionalistov.

Význam Brazílie pre budúcnosť sveta

Uvedené udalosti v Brazílie sú veľmi dôležité nielen pre samotnú Brazíliu. Brazília patrí medzi päť najväčších krajín sveta (rozlohou i počtom obyv.), je súčasťou zoskupenia BRICS a je aj prirodzeným lídrom regiónu Latinskej Ameriky. Práve Brazília môže predstavovať brzdu vplyvu USA v tomto regióne, čo sa na začiatku 21. storočia už čiastočne prejavilo. O význame brazílskych amazonských pralesov pre životné prostredie na celej planéte netreba ani hovoriť. V Brazílii sa dnes rozhoduje o tom, kde sa nastavia hranice vplyvu mocných ekonomických skupín. Tento konflikt prebieha síce i v ďalších štátoch regiónu, avšak práve udalosti v Brazílii ovplyvnia dianie nacelom kontinentei mimo neho. Zdá sa, že práve Latinská Amerika je akýmsi „laboratóriom“, kde sa hľadá miera vzájomných vzťahov medzi záujmami kapitálu a záujmami ľudí do budúcna. Práve preto by sme mali udalosti v Brazílii sledovať intenzívnejšie.

Branislav Fábry