Bolívijský prezident Evo Moráles bojuje za práva Indiánov. Zavedie aj indiánsky kalendár

Bolívia 11. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Martin Mejia)

Juhoamerický štát Bolívia je štátom s najväčším podielom pôvodného indiánskeho obyvateľstva (62 %) pred Guatemalou (41 %) a Peru (24 %). V súčasnosti žije v Latinskej Amerike spolu 45 miliónov domorodcov, z toho najviac v Mexiku (17 miliónov).

Prvým domorodým prezidentom Južnej Ameriky sa stal Bolívijčan Evo Morales, ktorý nastúpil do tohto úradu pred viac ako desiatimi rokmi. Počas celého svojho verejného pôsobenia sa angažoval za záujmy pôvodného obyvateľstva a posilňovanie ich práv. Do r.1950 nemali indiánski domorodci volebné právo, dokonca ani nesmeli vstúpiť na námestie pred prezidentským palácom. Teraz už môžu občania Bolívie udávať v osobných preukazoch ako svoju identitu príslušnosť k niektorému z 37 indiánskych národov.

Medzi nimi sú väčšie, napr. Kečuánci (2,2 milióna) alebo Aymarovia (1,5 milióna), ale aj menšie, napr. Yamaparovia (5 300 príslušníkov). Popri starej národnej vlajke existuje aj druhá – Wifala – s indiánskym emblémom. V televízii sa často vysielajú programy v jazyku Kečuáncov a Aymarov. A práve prezident Morales oznámil, že sa zasadí za opätovné zavedenie starého indiánskeho kalendára. Ten sa delí na 13 mesiacov po 28 dňoch a pokladá sa za „usporiadanejší” ako gregoriánsky kalendár. Podľa indiánskeho počítania času začal práve na zimný slnovrat 21.júna rok 5524.

Posilnenie práv Indiánov predsa však nie je nesporné. Kritika ľudskoprávnych aktivistov upozorňuje na domorodé ľudové súdy, ktoré iba po krátkom konaní udeľujú tvrdé rozsudky. Tiež legalizácia detskej práce s poukazom na staré indiánske tradície vzbudzuje obavy medzinárodných organizácií.

Prezident Evo Morales sa preslávil na celom svete v r.2014, keď na medzinárodnej konferencii pred viac ako stomi reprezentantmi európskych štátov sa predstavil ako potomok praobyvateľov amerického kontinentu spred asi 40 000 rokov a pozdravil publikum, ktoré pozná Ameriku iba približne 500 rokov. Európania však stihli v 16. a 17. storočí odviezť z Ameriky do Európy 185 000 kg zlata a 16 miliónov kg striebra, ale nedokázali ich využiť na rekonštrukciu po ničivých vojnách. Až doteraz nie je Európa schopná zbaviť sa kolonializmu a osamostatniť sa od príjmových tokov surovín a lacnej energie z krajín tretieho sveta. Indiánsky prezident uzavrel svoj prejav výzvou k Európanom, aby uhradili prvú splátku zo svojho historického dlhu.

Ivan Lužák