Blaha nedávno o Tibete: Mnoho správ v slovenských médiách pochádza z americkej propagandy. Exkluzívne poznáme postoj čínskeho veľvyslanca Lin Lina na slová poslanca

Slovensko 22. júna 2017 (HSP/Foto: HSP)

V polovici mája sa na Slovensku uskutočnil seminár s názvom Príbeh čínskeho Tibetu. Seminár podnietil diskusiu týkajúcu sa práve Tibetu, ktorý je súčasťou Čínskej ľudovej republiky. Odzneli aj výroky týkajúce sa americkej propagandy či dvojitých štandardov informovanosti

O stanovisko k semináru i medializovaným informáciám o propagande sme požiadali veľvyslanca Čínskej ľudovej republiky na Slovensku, pána Lin Lina, ktorý nám zodpovedal nasledujúce otázky:

V polovici mája sa na Slovensku konal odborný diskusný seminár Príbeh čínskeho Tibetu. Priblížte nám hlavných rečníkov seminára.

Odborný seminár Príbeh čínskeho Tibetu verejný program výmeny organizovaný Veľvyslanectvom ČĽR v SR, Inštitútom ASA a Klubom Nového slova a príležitosťou pre návštevu Delegácie čínskeho Tibetu pre kultúrne výmeny na Slovensko.

Hlavnými rečníkmi tohto seminára boli vedúci delegácie a generálny tajomník Tibetologického výskumného centra Číny pán Zhengdui (tibetskej národnosti), zástupca generálneho tajomnika Asociácie pre zahraničné kultúrne výmeny Tibetskej autonómnej oblasti Číny pán Ding Yong (hanskej národnosti) a mladý  Živý budha chrámu Jiangcuolin pán Jiangcuolin Tudengzha (tibestkej národnosti).

Títo traja prednášajúci predstavili situáciu v Tibete z pohľadu dedenia a ochrany tibetskej kultúry, úspechov v ekonomickom a spoločenskom rozvoji Tibetskej autonómnej oblasti a  tibetský buddhizmus z pohľadu histórie a súčasnosti. Nasledovala aj úprimná výmena s publikom. Rád by som využil túto príležitosť a vyjadril vďaku všetkým zúčastneným divákom a priateľom z médií za účasť a Inštitútu ASA a Klubu Nového slova za úspešnú spoluprácu na plynulom priebehu prípravy tohto seminára.

Aké boli reakcie účastníkov seminára?

Napriek tomu, že čas komunikácie medzi členmi delegácie a publikom bola obmedzená jazykovou bariérou časovými a inými vplyvmi, zúčastnení slovenskí priatelia z rôznych oblastí vrátane predsedu Výboru NR SR pre euróspke záležitosti Ľuboša Blahu a profesora Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave Milana Čákyho a ďalších hodnotili seminár pozitívne. Myslia si, že vhľad čínskych expertov je ďalekosiahly, ich analýzy presné a zanechali hlboký dojem. Vyjadrili sa tiež, že seminár má pozitívny význam pre zlepšenie porozumenia Slovenska voči situácii v Číne a rozvoju čínského Tibetu, a že bude mať pozitívný význam pre odstránenie negatívneho dopadu klamlivých správ týkajucich sa Číny v médiách.

Delegácia čínskeho Tibetu pre kultúrne výmeny sa počas návštevy Slovenska stretla s generálnou riaditeľkou Odboru medzinárodnej spolupráce Ministerstva kultúry SR Gabrielou Madrovou a generálnym riaditeľom Politickej sekcie Ministerstva zahraničných a európskych záležitostí SR Petrom Mišíkom. Aké výsledky prinieslo toto stretnutie?

Delegácia čínskeho Tibetu pre kultúrne výmeny zástupcom ministerstva kultúry SR a ministerstva zahraničných vecí SR predstavila národnostnú a náboženskú politiku Číny a situáciu rozvoja v Tibetskej autonómnej oblasti Číny v rôznych odvetviach. Obe strany zdôraznili dôležitosť posilňovania  kultúrnych kontaktov medzi ľudmi oboch krajín  a dúfajú, že táto návšteva bude príležitosťou pre zvýšenie vzájomného pochopenia, prehĺbenie konsenzu a pre podporu ďalšieho napredovania bilaterálnych vzťahov. Slovenská strana znovu potvrdila, že slovenská vláda prikladá veľkú dôležitosť rozvoju vzťahov s Čínou, že rešpektuje čínsku suverenitu a jej územnú celistvosť a že bude voči politike jednej Číny udržiavať nemenný postoj.

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboš Blaha sa uviedol, že mnoho správ v slovenských médiách pochádza z americkej propagandy. Stotožňujete sa s jeho názorom?

Názor pána Blahu je veľmi ostrý, čo odráža nejaké problémy v súčasných správach o Číne a čínskom Tibete v Európe. Čo sa týka dôvodov týchto problémov, v knihách luxemburského akademika Eittingera“The Fight for Tibet”a francúzskeho akademika Maxime Vivas “Dalai Lama – Not so Zen” je ich detailnejší výskum a vysvetlenie, a tak by som rád vyzval čitateľov, ktorí by sa radi dozvedeli hlbšiu pravdu, aby si tieto dve knihy prečítali.

Ako vnímate súčasný dvojitý štandard pre hodnotenie otázok týkajúcich sa Tibetu?

Či už sa jedná o jednotlivca, organizáciu alebo krajinu, ak na rovnaký problém berie dvojaký meter, ťažko môže dosiahnuť dôveryhodnosť, všeobecnú podporu a stať sa ozajstným lídrom. Takže tí, čo prijímajú dvojité štandardy na otázky týkajúce sa Tibetu a pokúšajú sa zasahovať do vnútorných záležitostí Číny taktiež neuspejú.

Priblížte nám Tibet ako krajinu. Aký je stav infraštruktúry v Tibete?

Od 50. rokov minulého storočia po súčasnosť sa za veľkého úsilia a podpory centrálnej vlády základná infraštruktúra v Tibetskej autonómnej oblasti Číny rozvíjala veľmi rýchlo. Vláda v prvom rade vytvorila komplexný systém nákladnej dopravy, v ktorom ako prioritu určila verejné cesty a koordináciu s rozvojom letectva, železníc a potrubia. V roku 2016 bola celková dĺžka verejných ciest Tibetskej autonómnej oblasti 82 000 kilometrov, takže ich sieť pokrývajúca celú oblasť je týmto takmer dokončená, železnica medzi Qinghaiom do Tibetom bola postavená už aj do Shigatse a začala aj výstavba železnice medzi Sichuanom a Tibetom.

Po druhé, vláda všestranne vytvára nový energetický systém spájaním vodnej energie ako hlavného zdroja a geotermálnej, veternej a solárnej energie ako doplnkových zdrojov. V roku 2016 kapacita elektrickej energie v Tibetskej autonómnej oblasti dosiahla 2,65 milióna kilowatov a bol dokončený projekt budovania siete elektrickej energie medzi Sichuanom a Tibetom a Qinghaiom a Tibetom tzv. “nebeské cesta elekrickej energie”.

Po tretie, vláda už dosiahla plné pokrytie modernou komunikačnou sieťou založenou na káblovom, satelitnom a internetovom pripojení a kabeláž v oblasti meria 114 000 kilometrov.

Aký vyučovací jazyk sa používa na tibetských základných a stredných školách?

V Ústave Čínskej ľudovej republiky, v Zákonoch o regionelnej autonómii v oblastiach etnických menšín Čínskej ľudovej republiky a v ďalších zákonoch sú jasne stanovené pravidlá ochrany slobody etnických menšín používať a rozvíjať svoje vlastné jazyky. Preto vzdelávací systém v Tibetskej autonómnej oblasti Číny uviedol do platnosti bilingválny vyučovací systém v tibetčine a v mandarínčine, pričom hlavným jazykom je Tibetčina.

Aký je prínos tibetskej kultúry do svetovej civilizácie?

Tibeťania, rovnako ako ostatné entické skupiny Číny a sveta, počas dlhej histórie vytvorili, šírili a rozvíjali skvelú kultúru a navyše jedinečný tibestký buddhizmus. Palác Potala v Lhase, Norbulingka, Chrám Ďžókang boli všetky zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Tibetská opera a epos o kráľovi Gesarovi boli zaradené na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva. Navyše Tibeťania ľudskej civilizácii prispeli vzácim umením Thanky, tibetskou medicínou a ďaľšimi prejavmi tibetskej kultúry.

Aká turistická destinácia v Tibete je podľa Vás najočarujúcejšia?

Tibetská autonómna oblasť Číny pokrýva územie 1,2 milióna štvorcových kilometrov, takže zdroje pre turizmus sú tu veľmi bohaté a prírodné ako aj kultúrne scenérie nespočetné. Qing-Zang náhorná plošina je známa ako tretí pól sveta a jej najmimoriadnejšou črtou sú unikatná kultúra a prírodné scenérie náhornej plošiny ako hory so zasneženými vrcholmi, jazerá a ďaľšie. Okrem paláca Potala v Lhase, Norbulingky, Chrámu Džókang a ďalších pamiatok svetového kultúrneho dedičstva, sú tu národné historické a kultúrne mestá ako Gyangze, Shigatse a ďalšie. V posledných rokoch vláda Tibetskej autonómnej oblasti  Číny podporovala rozvoj turizmu, a pokračovala v zlepšovaní cestovných trás a služieb pre domáce aj zahraničné cestovné skupiny. V roku 2016 Tibet prijal viac ako 2,3 milióna návštevníkov, z čoho 320 tisíc tvorili zahraniční turisti. Srdečne vítam slovenských priateľov, aby osobne navštívili Tibet a zažili ho na vlastné oči a verím, že každý turista nájde najokúzľujúcejšiu scenériu, akú kedy videl.