Ani tu, ani tam: Turci protestujú proti prijímaniu utečencov späť z EÚ, ako určuje dohoda

Ankara 06. apríla 2016 (HSP/DWN/Foto:YouTube)

V Turecku došlo v posledných dňoch k niekoľkým masívnym protestom proti presídľovaniu utečencov. Populácia sa obáva, že s novými utečencami prídu aj teroristi z ISIS. Avšak už druhý deň je v platnosti dohoda medzi EÚ a Tureckom, no utečenci sú deportovaní len zriedka

V tureckom meste Kahramanmaras protestovali cez víkend stovky obyvateľov proti prichýleniu 27.000 sýrskych utečencov. Turecká vláda chce postaviť veľký utečenecký tábor v meste v blízkosti obytných oblastí, kde žije väčšina Turkov a kurdských Alevitov. Majú strach, že s utečencami prídu do mesta aj členovia teroristickej milície ISIS.

ISIS vidí Alevitov z ideologických a náboženských dôvodov ako úhlavného nepriateľa. Avšak aj Sunniti z Kahramanmaras sú vo väčšine proti prijatiu utečencov. “Prosím, nechápete nás zle. My nie sme proti utečencom. My sa len obávame, že tieto nové osady by mohli byť použité ako útočisko milícií ISIS a Fronta an-Nusrat, aby sa zúčastnili bojov v juhovýchodnom Turecku. Obaja Aleviti a Sunniti nášho mesta sú proti ubytovaniu nepriamych džihádistov,” citovali turecké noviny Hurriyet hovorcu Alevitov Salman Akdeniz.

Alevitský aktivista Muslum Ibili si myslí, že vláda v Ankare chce sýrskych utečencov usadiť v oblastiach Alavitov úmyselne. “Nie je náhodou, že 16 obcí a miest predovšetkým v oblastiach Alevitov boli vybrané ako sídla pre utečencov.”

V uplynulom týždni došlo k dvom protestným pochodom v tureckých mestách Çeşme a Dikili. Aj tam by mali byť v súlade s dohodou medzi EÚ a Tureckom prijatí mnohí utečenci – najmä Afganci – ktorí sa vrátil z EÚ. Obe mestá žijú z cestovného ruchu a teraz sa obávajú, že im kvôli utečencom klesnú príjmy. Turecké egejské pobrežie je považované za baštu vládnych oponentov.

“Nechceme tu Sýrčanov. Môžeme byť s nimi priatelia, ale našu prácu nemôžeme zdieľať s týmito ľuďmi. Predtým sa moja denná mzda pohybovala medzi 60 až 70 lírami, dnes sme konfrontovaní lacnou pracovnou silou zo Sýrie. Musím živiť dve deti. Od tej doby, čo prišli Sýrčania, nie som schopný uživiť svoju rodinu,” cituje denník Milliyet rybára Adila Çevika. Rybár ostro kritizuje ľudí na úteku. “Ako Turek, vždy by som radšej bojoval za svoju krajinu a zomrel. Ale čo robia títo ľudia? Opustili svoje domovy, aby sa utopili v mori namiesto toho, aby stáli za svojim domovom,” povedal Çevik.

Príliv utečencov sa v utorok – hoci len trocha – oslabil: Počas 24 hodín bolo do krajiny prepravených 225 nových žiadateľov o azyl z gréckych ostrovov. Deň predtým dorazilo 339 ľudí.

Ako dôvod dočasného zníženia deportácie je zmenené správanie utečencov: takmer všetci sa rozhodli podávať žiadosti o azyl, povedala ERT. Predtým mohli migranti pokračovať na ceste do strednej Európy iba v prípade, že si podali žiadosť o azyl.

Bude trvať niekoľko dní, kým budú žiadosti o azyl spracované. Až potom budú ľudia, ktorých žiadosti boli zamietnuté, vyhostení do Turecka.

V provizórnych táboroch Idomeni a Piraeus aj naďalej prevažujú úbohé podmienky. Znovu a znovu tu dochádza k nepokojom medzi imigrantmi. Špina, málo jedla a žiadna tečúca voda, hlásia humanitárni pracovníci.

Vláda sa snaží vyčistiť tábory nenásilne. Migranti boli v utorok v arabčine požiadaní, aby nastúpili do autobusov, ktoré ich odviezli do oficiálnych väzenských zariadení. Avšak reportéri hlásili, že aktivisti radili utečencom, aby nepostupovali podľa pokynov. Podľa odhadov krízového tímu je v Grécku uväznených približne 52.000 utečencov a prisťahovalcov od uzatvorenia tzv balkánskej cesty.