Môj profil 
Predplatné
Pod Angelou Merkelovou došlo k transformácii Nemecka na „post-demokraciu“. Tento termín je podľa sociológa Colina Croucha stav, v ktorom oficiálna politika funguje iba ako marketing. Vecné otázky sa rozhodujú bez účasti voličov len v elitných kruhoch. Voliči si myslia, že politici sa o nich nestarajú.
Politika a spoločnosť sa vzďaľujú. Toto bolo evidentné v posledných rokoch takmer vo všetkých dôležitých otázkach: prieskumy verejnej mienky na jeseň roku 2015 ukázali, že jasná väčšina Nemcov má iný pohľad na utečeneckú krízu ako federálna vláda. V konflikte s Ruskom prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina Nemcov uznáva skôr ruský postoj, než svoju vlastnú vládu.
Aj napriek opačnej oficiálnej verzii nevidia Nemci Rusko ako agresora v konflikte, ktorý pretrváva od udalostí na Ukrajine. Dôležitú úlohu zohráva aj emisný škandál Volkswagenu. Prvýkrát začali zásadne pochybovať o svojich priemyselných „kapitánoch“. Milióny Nemcov sú priamo alebo nepriamo závislé na automobilovom priemysle. Odborníci hovoria, že VW škandál by mohol byť drahší, ako nemecká účasť v gréckej kríze.
Línie ukazujú, že posilňujúca právomoc v Nemecku koná proti vôli obyvateľov. Obe politické strany prijímajú rozhodnutia zamerané výhradne na zachovanie statusu quo. Avšak ľudia potrebujú perspektívu pre budúcnosť v urputných bojoch technologicko-priemyselnej revolúcie.
V otvorenom liste experti z MIT na technológie, ekonómiu a investovanie v lete 2015 hlásili, že „sme vo veľmi ranných fázach závažných technologických zmien“. Vo svojom liste vymenovali všetky nebezpečenstvá, ktoré prináša technicko-priemyselná revolúcia. Súčasne experti dospeli k záveru, že ľudstvo nie je voči tomuto vývoju „bezmocné“. Sú presvedčení, že spoločnosť je v postavení, aby rozhodla, či revolúcia zničí alebo naopak prinesie viac spravodlivosti a lepší život pre mnoho ľudí. Jerry Kaplan, ktorý sa zaoberal účinkami revolúcie na ľudí, hovorí, že radikálny prevrat bude „brutálny“, pretože mnoho ľudí príde o prácu.
Pokojná dôvera sa v Nemecku zmenila na napätie a úzkosť. Táto úzkosť tu nie je preto, že Nemci si myslia, že problémy sú neriešiteľné. V utečeneckej kríze, ako bolo vidieť, je dobrovoľnícka ústretovosť obrovská. Morálna sila je najmä v populácii. Avšak Nemecko je zle štrukturálne pripravené na rýchle zmeny: štatistika ukazuje, že Nemecko sa v roku 2014 objavilo medzi desiatimi poprednými krajinami v oblasti technológií.
Nepokoje sú zakorenené v masívnej nezhode medzi tým, čo si občania myslia a čo sa ich vláda snaží presvedčiť, aby si mysleli. Obyvatelia už nedôverujú politickým a ekonomickým vodcom, že majú intelekt, charakter a odbornú spôsobilosť riešiť problémy. Vo svojej knihe „Why Nations Fail“ dobre známy americký ekonóm tureckého pôvodu Daron Acemoglu analyzoval pomocou množstva prípadových štúdií, prečo dochádza k rozkladu národov. Aj keď konkrétne rozdiely regionálnej, politickej alebo kultúrnej povahy môžu byť veľmi odlišné: rozpad štátov je vždy spôsobený centrálnymi a základnými problémami.
Štáty sa rozpadajú, keď malá politická a ekonomická elita, v ktorej rukách sú osudy komunity, sa prestala starať o blaho ľudí, ktoré jej boli zverené, ale má záujem len o rozšírenie a zachovanie svojej vlastnej moci. V takej situácii môže akýkoľvek vonkajší vplyv dať rozhodujúci podnet na zrútenie vnútorne zhnitej štruktúry. Acemoglu opisuje vo svojej knihe, ako v roku 1346 Európu zasiahol mor. Zatiaľ čo niektoré štáty po skončení epidémie prekvitali, iné sa potopili do totality a po celé stáročia zaostávali vo vývoji.
