Môj profil 
Predplatné
Miškov na svojom blogu píše: “Vadí mi, ako sa téma utečencov zneužíva na Slovensku na politikárčenie. A tak som sa rozhodol nemudrovať ako ostatní z tepla parlamentu, ale ísť sa presvedčiť na vlastné oči tam, kde utečenci prichádzajú – na samý juh Talianska. Nechcel som sa zaradiť k väčšine salónnych parlamentných politikov, a tak som sa rozhodol presvedčiť na vlastné oči a uši. A urobiť si vlastný názor. Neskreslený mediálnymi informáciami a manipuláciami na sociálnych sieťach, s ktorými sa zrazu akoby vrece roztrhlo. Nehlasoval som za vyhlásenie parlamentu k utečencom. Prekážalo mi, že diskusia prebieha bez toho, aby diskutujúci mali aspoň šajnu o probléme, o ktorom sa diskutuje.”
Pridal sa aj Jožo Kollár, ktorý je členom výboru pre európske záležitosti, napísal Miškov a pokračoval. Po pristátí v Palerme sme sa ubytovali a vyrazili na prvý prieskum, no neobjavili sme nikoho kto by aspoň zďaleka pripomínal utečenca. A tak sme na druhý deň vyrazili do Catanie. A opäť nič. Cesty, ulice, kaviarne a reštaurácie boli plné turistov, ale utečenci akoby sa pod zem prepadli. Naša talianska tlmočníčka bola zvedavá, prečo nás tak zaujímajú práve utečenci. Snažili sme sa jej teda vysvetliť, že na Slovensku z nich majú mnohí strach. Že sa ľudia obávajú, že nás budú zabíjať, odtínať hlavy, znásilňovať naše ženy, a nakoniec nás vyženú z našej krajiny. Tlmočníčka sa iba smiala a potom sa ma opýtala, či na Slovensku nemáme iné problémy. Pretože na Sicílii majú kopec problémov. Ale utečenci medzi nich určite nepatria.
Nakoniec sa Miškovovi s Kollárom podarilo nájsť prvý utečenecký pár (on a ona), ktorý postával neďaleko brány “welcome centra”. Ona (Joe) im o sebe prezradila, že má 21 rokov a naspäť sa už nikdy nechce vrátiť. Nepýtali sme sa prečo. Báli sme sa, že sa začne plakať, píše Miškov a pokračuje, pýtali sme sa aj domácich obyvateľov na skúsenosti s africkými návštevníkmi . S “migrante”, ako ich tu nazývajú, nikdy nebol žiadny problém. V tú chvíľu som si uvedomil, že som rád, že som nehlasoval za uznesenie parlamentu. Po návšteve Sicílie som presvedčený, že pre veľkú väčšinu politikov u nás je téma utečencov dobrá len na vytĺkanie lacných politických bodov, alebo dokonca na prekrývanie iných tém, káuz a kšeftov, ktoré sa zrazu do novín nevojdú.
To, že Miškov s Kollárom zvolili destináciu, kde migranti nie sú, neznamená, že v iných častiach Talianska je situácia podobná. Je to rovnaké, ako keby si nejaký cudzinec urobil výlet do Piešťan a potom tvrdil, že rómsky problém na Slovensku nevidel. Navyše, ak Miškov tvrdí, že ostatní politici vytĺkajú z témy utečencov lacné politické body, jeho výlet s Kollárom na Sicíliu je potom čo? Pretože tá snaha ukázať, že “zatiaľ čo ostatní riešia problémy z teplého parlamentného kresla, my chodíme s vyhrnutými rukávmi do terénu”, je viac ako priehľadná.
Ako vyzerá situácia od Ríma po Ventimigliu si môžete pozrieť tu:
https://www.youtube.com/watch?v=0RaJREkGZsA
Blok Juraja Miškova si môžete prečítať Tu.
Boris Garman
.jpg)
