Môj profil 
Predplatné
„My si dokonca myslíme, že je otázka, či to nie je v rozpore s ústavou, alebo či to nie je nezákonné, keď sa nebudú oddlžovať aj neštátne zariadenia. Občan Slovenskej republiky je len jeden, je platiteľ poistného a nemôže byť diskriminovaný ten, ktorý ide do neštátneho zariadenia, a to z dôvodu, že nebude oddlžené, bude v horšej ekonomickej kondícii,“ povedal pre TASR Petko.
ANS, ktorá združuje desiatky neštátnych zariadení, preto trvá na tom, že oddlžovanie by sa malo týkať všetkých. „Koniec-koncov pri veriteľovi 1 a 2 aj boli, až za ministra Uhliarika sa rozhodlo, že to budú len štátne. Tentoraz ale zvažujeme, pokiaľ by to tak bolo, či neurobíme určité právne kroky,“ skonštatoval. O podrobnostiach zatiaľ hovoriť nechce. „Vyčkajme, lebo aj pán minister sa tým zaoberá.“
Drucker potvrdil, že postup pri oddlžovaní nemocníc by mohol predstaviť do dvoch mesiacov. „Moja predstava je neoddlžovať úplne všetko nenávratne, ale urobiť istú kombináciu. Veci, o ktorých sa už nebude dať špekulovať, v istom rámci budú nenávratne oddlžené za rovnakých podmienok pre všetkých a druhá časť by sa mala oddlžovať návratným spôsobom,“ povedal Drucker. Konkrétnosti oddlžovania nateraz špecifikovať nechce, aby sa nevytváral priestor na špekulácie.
Poskytnutím návratnej finančnej výpomoci sa má na nemocnice vytvoriť tlak, aby museli svoje záväzky aj splatiť. „Bude to cez mnohé opatrenia, ktoré bolia. To znamená, budú sa vyžadovať významnejšie reštrukturalizačné a reštriktívne opatrenia,“ skonštatoval Drucker. Napriek tomu, že chce tlačiť na efektivitu, pripustil, že nevie zabezpečiť, čo bude o niekoľko rokov, keď príde iná vláda. „Je to o dostatočnom spoločenskom tlaku, aby sme si to nedovoľovali,“ podotkol. Za súčasnej situácie však podľa neho nemocnice nie sú schopné vyrovnať si dlhy samy.
Pri nastavovaní podmienok oddlžovania treba postupovať tak, aby sa už ďalšie dlhy netvorili, upozornil analytik INEKO Dušan Zachar. Pomôcť by tomu mohlo splácanie časti oddlženia či postupné uvoľňovanie peňazí. „Každá takáto štátna pomoc vytvára morálny hazard, čiže také správanie manažmentov nemocníc, že sa neoplatí hospodáriť vyrovnane, oplatí sa zadlžovať, robiť straty, lebo nakoniec príde pomoc od štátu,“ uviedol pre TASR. Zdôraznil, že takúto motiváciu treba zrušiť a oddlženie nesmie byť bezpodmienečné. „Aby sa nevyslal signál, že sa oplatí hospodáriť zle,“ doplnil.
Nemocnice sa v minulosti oddlžovali trikrát, prvýkrát za vlády Mikuláša Dzurindu prostredníctvom spoločnosti Veriteľ. Na tento účel sa vtedy využilo asi 664 miliónov eur. Oddlžoval aj prvý kabinet Roberta Fica, nemocniciam poskytol 130,2 milióna eur, ktoré mali pôvodne vrátiť, dlh im však odpustili. Ďalšie oddlžovanie bolo v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Nemocnice vtedy dostali na zmazanie dlhov viac ako 300 miliónov eur. Oddlžovanie malo byť pôvodne spojené s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti.
Záväzky po lehote splatnosti dosiahli v zdravotníctve ku koncu minulého roka takmer 550 miliónov eur. Najviac ich majú štátne nemocnice.
