Všetci uvažujeme nad tým, či banderovci na Ukrajine, ktorí ostentatívne nedodržiavajú Minské dohody zaútočia na Donbas alebo nie. Uvažujeme, kedy sa tak stane a poniektorí uvažujú aj nad tým, či Ukrajinci vyhlásia vojnu aj Rusku. Vytvorí sa v Kyjeve otvorená nacistická diktatúra, alebo ostane v skrytej forme, prikrytá figovým listom, aby nebola až tak veľmi nápadná?

Ale takéto uvažovanie nie je dôležité. Dôležité je vnímať chronologický vývoj posledných udalosti a pozrieť sa na tieto udalosti z pohľadu vytvorených možností. A tu vidíme, že situácia na západných hraniciach Ruska sa vyostruje a riziko napadnutia Ruska zo strany „západných partnerov“ sa zvyšuje.

Lietadlá NATO  prelietajú v blízkosti ruských hraníc, protiruská hystéria v európskom a americkom mainstreame ideologicky ospravedlňuje možnosť „preventívneho úderu“ voči Rusku, preteky v zbrojení naberajú rekordné tempo, hybridná vojna sa rozširuje a zasahuje už aj šport, kultúru, diplomatov. Takmer každá oblasť verejného života sa stáva bojiskom hybridnej vojny. Američania prijali rekordný vojenský rozpočet v mierovej dobe. Toto všetko sú viac menej jasné signály, že situácia sa nevyvíja dobre.

A Rusko stále čaká, že na Západe zvíťazí zdravý rozum, naše média žiadajú netlačiť príliš na Ukrajinu, dokonca mnohí sa tvária, ako keby na Ukrajine nacistov v parlamente a v politických elitách nebolo. A to aj vtedy, keď uvedení nacisti otvorene prejavujú svoje nacistické a banderovské názory, ako napríklad ukrajinskí poslanci Bileckij, Mosinčuk či Jaroš. Takýmto nacistom odovzdáva vyznamenania Porošenko, ktorý si bez najmenších problémov cestuje po Európe bez obvinení z podpory fašizmu.

V roku 1941 ZSSR urobil chybu. Akosi sa podarilo sformovať v sovietskom spoločenstve mýtus, že nemeckí roľníci a robotníci nebudú bojovať proti sovietskym robotníkom a roľníkom a do vojny nielenže nepôjdu, ale dokonca že pravdepodobne obrátia svoje zbrane proti Hitlerovi. Za tento mýtus potom museli naši vojaci v roku 1941 zaplatiť svojou krvou a životmi a všetci agitátori boli prekvapení, keď zistili, že na frontovej línii nie sú žiadni nemeckí robotníci a roľníci, ale ideologicky vygumovaní vojaci.

V Rusku časť politického spektra i elít uvažuje dnes podobne, ako sovietski agitátori v roku 1941. Tvrdia, že treba rozumným ľuďom na Západe pomáhať, vysvetľovať a odhaľovať pravdu. Za ten čas Američania zatvárajú Radio Sputnik v USA, obviňujú Rusko z útokov a ideologický buldozér západného mainstreamu naberá čoraz viac protiruské obrátky. Tento protiruský ideologický buldozér sa po prvý krát objavil v roku 2007, kedy ruský prezident Vladimír Putin oznámil, že Rusko už od tejto chvíle bude viesť nezávislú a slobodnú politiku. Toto vydráždilo Američanov a tí priviedli k moci banderovcov na Ukrajine a preto oni sú tiež zodpovední za útoky na Donbas.

Rusko by nemalo vsádzať na západných pacifistov a existenciu zdravého rozumu na Západe. Pacifistov a zdravého rozumu na Západe je málo, ich hlas prehluší škrekot zhysterizovaných rusofóbov. Rusko nemá iných spojencov ako svoju armádu a námorníctvo a Rusko sa musí pripraviť na to, že čoskoro môžu prísť nové zákerné údery pod pás, ktoré tak obľubujú naši „západní partneri“.

Musíme si otvorene priznať skutočnosť, že nacistickú banderovskú diktatúru na Ukrajine vytvorili Američania s vedomím Európy. Od začiatku podporovali Majdan na Ukrajine a nacistický režim na Ukrajine spĺňa všetky kritéria takejto klasifikácie. Ukrajinskí nacisti sa ani len neskrývajú obdivom k Banderovi, Šuchevičovi, k divízii SS Galicia. Západ pokrytecky mlčí nad skutočnosťou, že nacisti ostreľujú Doneck a Luhansk a snaží sa vydávať nacistický režim na Ukrajine za vzor demokracie. Kritika zo strany Západu smeruje len k opolčencom, ktorí si pred ukrajinskými nacistami chránia svoju vlasť, domovy, rodiny a životy. A chránia si tieto hodnoty naozaj úspešne, dôkazom čoho sú hroby stoviek rôznych ukrajinských nacistov a pseudopatriotov, ktorí už v zóne ATO zahynuli.

Rusko zostáva byť jedinou krajinou, ktorá má záujem na plnení Minských dohôd. Tie podpísal ukrajinský prezident Porošenko, keď Opolčenci rozbili ukrajinské jednotky v Ilovajsku a Deblaceve, pričom hrozilo že obkľúčia a zničia celú ukrajinskú armádu v oblasti Donecka a Luhanska. Porošenko, aby sa postup doneckých a luhanských jednotiek zastavil, súhlasil s podpísaním Minských dohôd. Hneď ako upevnil svoje pozície, Porošenko Minské dohody porušil. Rovnako sa správajú aj Američania, ktorí takisto nedodržiavajú dohody a porušujú ich vo svoj prospech so železnou pravidelnosťou.

Ak teda Američania, Ukrajinci a Západ už ostentatívne odložili  Minské dohody, prečo by tak nemalo činiť aj Rusko? Dokáže fakt, že Rusko žiada dodržiavať Minské dohody zabrániť tomu, aby Ukrajinci spoločne so svojimi západnými sponzormi nezaútočili na Doneck a Luhansk? Podľa mňa nie, podpora dodržiavaniu Minských dohôd zo strany Ruska nedáva záruky že k útoku Ukrajincov a ich západných sponzorov nepríde.

Ruskí sympatizanti so Západom radi upokojujú verejnosť slovami, že útoku Západu sa netreba obávať, pretože Rusko je jadrovou veľmocou. Ich vysvetlenia majú však logickú chybu. Ak sú jadrové zbrane naozaj jediným faktorom, ktorý odrádza Západ od útoku na Rusko, znamená to, že Západ žiadnym priateľom nie je. Je len obyčajným nepriateľom, ktorý sa obáva, že pri útoku mu Rusko uštedrí tvrdý výprask. Ak Západ neútočí len kvôli jadrovým zbraniam proti Rusku, treba s ním komunikovať ako s nepriateľom – tvrdo a rozhodne. Nie komunikovať a hľadať spoločný konsenzus za každú cenu. Kým nebudú mať Američania istotu, že ich ruské jadrové zbrane nevymažú zo zemského povrchu, útočiť nebudú.

Na Ukrajine vytvoril Západ nacistický abces, ktorý momentálne dozrieva a jeho hniloba začína ohrozovať všetkých naokolo. Nazývajme veci správnymi menami a neskrývajme sa za eufemizmy. Banderovci narúšajú ľudské práva rovnako ako hitlerovci, to že sa Západ snaží banderovcov na Ukrajine predstaviť ako demokratov nedokáže túto skutočnosť prekryť. Banderovci vraždia na Ukrajine, útočia na ruskú menšinu a Rusko sa má s nimi snažiť diskutovať.Prečo? Všetci vieme, že s  nacistami je možné komunikovať len pomocou zbraní.

Alebo naozaj máme debatovať s vrahmi Olega Buzinu, ktorí sú otvorene hrdinami ukrajinského nacistického davu? Západ sa tvári ako keby nebolo vraždenia Rusov v Odesse, na Donbase a servilne poslúcha rozkazy Washingtonu, ktorý vníma Ukrajincov ako svoju zástupnú armádu voči Rusku.

Existuje také príslovie, ktoré hovorí, povedz mi kto je tvoj priateľ a ja Ti poviem kto si ty. Ukrajinskí nacisti sú priatelia viacerých amerických a európskych politikov, znamená to teda, že aj viacerí americkí a európski politici sú nacistami. Ak by nacistami neboli, nemohli by sa predsa stretávať  s ľuďmi ako Porošenko, ktorý otvorene vyznamenáva nacistov bataliónu Azov,  netajacích sa tým, že vraždia a ostreľujú v zóne ATO civilné ciele. Nemohli by sa stretávať ani s Turčinovom, Ljaškom, Mosijčukom či Avakovom.

Rusko podporuje Minské dohody ako posledné, v čase keď už otvorene Západ a Ukrajinci tieto dohody dodržiavať odmietajú. Je chyba komunikovať so Západom takýmto spôsobom. Rusko by malo zaujať rozhodnejšiu pozíciu a nečakať na to, ako sa situácia vyvinie

Viktor Kamenev