Zúfalá situácia kresťanov v Iraku. Ale Brusel a Berlín dávajú miliardy radšej moslimom

Mesto je aj poldruha roka po oslobodení v katastrofálnom stave.

Je totálne rozbombardované. Len nepatrná časť kresťanov sa do neho vrátila. Aj v ďalších mestách a dedinách v Ninive-nížine, ktoré boli obývané z prevažnej časti kresťanmi, je situácia podobná ako v Bartelle.

Hŕstka kresťanov, ktorí sa do nich vrátili, je v zúfalej situácii. Nemajú peniaze, nemajú prácu a bývajú v zničených rozpadnutých domoch. Ich deti sú bez perspektívy. Okrem toho sa kresťania obávajú moslimov, z ktorých mnohí prijali ideológiou ISIS. Nedôverujú ani niekdajším susedom a priateľom, ktorých mali.

Sú veľmi sklamaní, že im nikto nepomáha a nevedia pochopiť, že bohatá kresťanská EÚ má peniaze na zbrane, pre NATO, pre moslimské Turecko, pre moslimských utečencov, i peniaze na boj proti Asadovi, ktorý v Sýrii drží ochrannú ruku nad kresťanmi, ale nemá peniaze pre svojich kresťanských bratov v Iraku.

Podobne macošsky sa k nim chová aj rozprávkovo bohatý Vatikán. Mesto Bartella odtiaľ nedostalo ani jediný eur finančnej pomoci!

Kresťania v Iraku čoraz viac miznú a aj tí, ktorí sa teraz vrátili do nepredstaviteľne ťažkej situácie, začínajú myslieť na konečný odchod zo svojej prastarej vlasti. Prestávajú veriť na budúcnosť v nej – ešte v roku 2003 predstavovali kresťania v Bartelle až 99 percent obyvateľov a teraz ich je sotva 15 percent.

Toto je ale už predzvesť blízkeho konca pradávneho kresťanstva v Iraku, ktoré je jedno z najstarších na svete.

Islam je na víťaznom postupe – kresťanstvo na potupnom ústupe.

Európa je toho jasným dôkazom.

„Veď bez islamu by sme sa v Európe nudili“ – to je výrok Katrin Göring-Eckardt, poprednej nemeckej Zelenej političky.

Je to jej vlastné presvedčenie a či diabolský cynizmus, alebo len infantilná hlúposť?

V každom prípade je to bohapusté idiotstvo non plus ultra.

Roman Bednár