Bratislava 26. mája (TASR) – Riaditeľ SIS Ján Valko našiel dôvod, prečo nie je možné zaviesť systém externej kontroly odpočúvaní spravodajskej služby, keďže v čase ekonomickej krízy by išlo o ďalšie finančné náklady na vytvorenie takéhoto nezávislého kontrolného orgánu ako administratívnej jednotky. Domnieva sa bezpečnostný analytik Milan Žitný. Podľa neho pri riešení akéhokoľvek problému existujú v zásade len dva prístupy – kto chce problém riešiť, hľadá spôsoby, a kto ho riešiť nechce, ten zase hľadá dôvody.

"Návrh nového zákona o spravodajských službách, ktorý riaditeľ SIS chváli, nerieši viaceré kľúčové a pálčivé problémy, nielen otázku nezávislej, efektívnej a skutočnej kontroly spravodajských služieb. Za takú kontrolu nemožno považovať poslanecké výbory, tie môžu vykonávať len formálnu kontrolu. Pokiaľ budú mať poslanci možnosť kontrolovať zákonnosť odposluchov, budú vidieť ich evidenciu, čím sa dostanú ku konkrétnym menám osôb, na ktoré boli nasadené informačno-technické prostriedky (ITP). Tým sa zvyšuje riziko, že informácie, podliehajúce režimu utajenia, sa dostanú mimo režimové pracoviská. Pri všeobecne známej skutočnosti, že poslanci a ich strany majú svoje politické a ekonomické záujmy, budú tým naprogramované poškodzovania záujmov republiky a jej občanov. Žiadny ‘akcionár’ či ‘štedrý sponzor’ politickej strany sa nebude musieť obávať, že nebude včas informovaný, že sa stal objektom záujmu spravodajských služieb alebo orgánov činných v trestnom konaní. Cez poslancov sa o tom ‘dozvie včas’. Pokiaľ by mali poslanci skúmať aj dôvody, ktoré služby uvádzajú v žiadostiach o nasadenie ITP, išlo by už o vyšetrovacie právomoci, tie však Ústava SR poslancom ani výborom neumožňuje," odôvodnil svoj názor pre TASR Žitný.

Podľa neho z uvedeného je zrejmé, že skutočné preskúmanie dôvodov nasadenia ITP návrh zákona o spravodajských službách nijako nerieši, "len sa pokúša vytvárať zdanie, že kontrola bude na vyššej úrovni, čo práve nebude". Na vyššej úrovni bude, podľa jeho slov, len miera rizika, že informácie o nasadených ITP ľahšie uniknú k nepovolaným osobám. Čím väčší počet osôb bude mať k informáciám prístup, tým vyššia je miera rizika úniku. "Ďalším problémom, ktorý zostáva nevyriešený v systéme kontroly, je zásada mlčanlivosti a oznámenia o porušovaniach zákonov. Pokiaľ príslušník spravodajskej služby má poznatky, že v prostredí služby je páchaná trestná činnosť, ktorú kryjú jeho nadriadení, nemá žiadnu možnosť oznámiť takéto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní, pokým nebude zbavený mlčanlivosti. Je pochopiteľné, že záujmom jeho nadriadených v takomto prípade nebude zbavenie mlčanlivosti," objasnil s tým, že práve nezávislý kontrolný orgán by riešil aj tieto otázky. "Riaditeľ SIS by si mal byť vedomý, že návrh zákona systémovo a programovo napomáha vzniku ďalších škandálov typu Gorila či súčasnej aféry z prostredia vojenského spravodajstva. Tento fenomén nám vraví, že spravodajskí dôstojníci, frustrovaní z neexistencie nezávislého orgánu, ktorý by podobné podozrenia z páchania trestnej činnosti v prostredí spravodajských služieb mohol zákonne preskúmať, poskytnú utajované skutočnosti verejnosti prostredníctvom médií. Nie je vôbec náhoda, že sa podobné situácie opakujú, pretože sú fakticky naprogramované súčasným právnym a politickým prostredím v SR. Tým, že každá vláda si môže priviesť svojich riaditeľov a ďalších funkcionárov spravodajských služieb, platí to i pre Policajný zbor SR, dovtedajšie vedenia musia odísť z funkcií a často do civilu. A to je ďalší zásadný problém, ktorý návrh zákona nerieši. Vyhadzujeme tým už dve desaťročia obrovské finančné prostriedky i hodnoty finančne nevyčísliteľné bez mihnutia okom len tak von oknom, kríza – nekríza. Tento partajokratický model, kde pri obsadzovaní riadiacich pozícií v službách a polícii nerozhoduje špičková profesionálna odbornosť, skúsenosť a morálna integrita, ale blízkosť k určitej politickej strane, je najväčším zhubným nádorom slovenského politického systému i takzvanej štátnej služby," povedal na záver Žitný.

Vedenie SIS považuje myšlienku na vytvorenie nezávislého úradu na kontrolu odpočúvaní za dobrú, keďže by išlo o typ inštitúcie, s ktorej pôsobením majú dobré skúsenosti niektorí jej zahraniční partneri. Na strane druhej v čase hospodárskej krízy, keď je štátny rozpočet pod intenzívnym tlakom, nepovažuje SIS tento nápad za zmysluplný.

Ako objasnil pre TASR riaditeľ SIS, predkladatelia návrhu na zriadenie nezávislého úradu totiž pravdepodobne nerátajú s dodatočnými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu, či už počiatočnými investičnými nákladmi, ako aj prevádzkovými. "Novozriadený kontrolný úrad by musel mať aspoň adekvátne bezpečné a chránené priestory, ak nie samostatnú budovu, technické vybavenie, objektovú ochranu, počítače, ďalej treba rátať s rozpočtom na prevádzku, autopark, peniaze na mzdy zamestnancov a podobne," dodal Valko. V krajinách, kde takýto model funguje, to predstavuje približne tretinu nákladov, ktoré majú k dispozícii vlastné spravodajské služby.

"V rámci takejto odbornej diskusie by bolo na mieste, keby sa autori myšlienky na vytvorenie ‘nového’ úradu v súčasnosti verejne vyjadrili a občanov, poslancov a kompetentných oboznámili, ako si v časoch nevyhnutnej konsolidácie verejných financií predstavujú finančné a tiež personálne zabezpečenie takéhoto ‘úradu’, povedal ďalej šéf SIS. Slovenská tajná služba je spoločne s Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom obrany SR kapacitne schopná pokryť vykonávanie činnosti takéhoto "úradu" s navrhnutým modelom krížovej kontroly takzvaných "šiestich očí", ako aj novým modelom parlamentnej kontroly odpočúvaní. Podstatné pre návrh nového zákona o spravodajskej službe, podľa slov Valka je, že stavia najmä na účinnom a vyváženom systéme parlamentnej kontroly s jasne nastavenými pravidlami. A to bez vytvárania dodatočných administratívnych orgánov a kapacít, ako navrhujú niektorí bezpečnostní analytici.