Bratislava 11. februára 2018 (HSP/Foto:Vladimír Mikunda)

V sobotu 10. 2. 2018 sa na Šafárikovom námestí v Bratislave konalo občianske protestné zhromaždenie voči praktikám, ktoré zavádzajú špinu a neférové kroky do olympijského hnutia a športu vôbec.

Zhromaždenie sa pripojilo k 58 poslancom Národnej rady SR, ktorí podpísali otvorený list predstaviteľom Medzinárodného olympijského výboru, v ktorom jeho rozhodnutie nevpustiť viacerých ruských športovcov na ZOH v Pjongčangu označili za nedôveryhodné a účelové.

Transparentom „Politika do športu nepatrí“ vyslalo sobotné zhromaždenie jasnú vedomosť o tom, že politika už pôsobí aj na ZOH 2018, kde má len jeden cieľ – odstrániť športovú konkurenciu Rusov. „Nech si hovorí kto chce a čo chce, v tejto olympijskej kauze vôbec nejde o doping. Ide tu len o odstránenie športovej konkurencie. Ruskej konkurencie,“ zdôraznil moderátor podujatia a vzápätí sa venoval vývoju tejto kauzy. Spomenul ako CAS vyniesol rozhodnutie, že neexistujú žiadne dôkazy, žeby ruskí športovci boli od dopingu „špinaví“ a prezident MOV na to okamžite reagoval slovami na adresu športového arbitrážneho súdu, že ho treba reformovať. Čo sme aj na Slovensku pochopili ako signál, že CAS treba tak „vyspraviť“, že bude vynášať len rozhodnutia, aké prijme MOV.

Keď potom CAS rozhodoval o odvolaní ruských športovcov voči MOV, bol to ten istý alebo to bol už ten reformovaný súdny orgán? Nesúlad oboch jeho výnosov dá sám odpoveď na túto otázku. Naše zhromaždenie sa k tomu postavilo slovami: „My, na Slovensku, vieme, že Rusov bolo treba odstrániť, aby nezaberali zlaté olympijské medaily! Vidíme, že na ZOH neboli dopustení ani tí ruskí športovci, ktorí s dopingom nikdy nemali nič spoločné.

Mimoriadne tvrdo sa k tomuto vyjadril odborník na medzinárodné právo Branislav Fábry. „Všetci si veľmi dobre uvedomujeme vážnosť dopingu v športe, avšak rozhodnutie MOV vylúčiť čistých ruských športovcov na základe prezumpcie viny a kolektívnej viny považujeme za neprijateľné… Je smutné, že MOV sa k týmto zločinným princípom otvorene hlási a v tzv. Schmidtovej správe doslovne požadoval zrušenie prezumpcie neviny pre ruských športovcov,“ povedal B. Fábry a dodal. „Na rusofóbne predsudky MOV doplatil napr. výnimočný ruský biatlonista Anton Šipulin, brat našej reprezentantky Anastázie Kuzminovej. Nikdy mu nič nedokázali, okrem toho, že má ruský pas!“

V ďalšom B. Fábry poukázal na dvojaké metre v olympijskom hnutí. Konkrétne poukázal na systém tzv. terapeutických výnimiek (TUE) od svetovej antidopingovej agentúry (WADA), o ktorých „sú informácie tajné a len vďaka hackerským informáciám sa dá zistiť, ako „zdravotne poškodení“ olympionici zo Západu vďaka výnimkám na zakázané látky porážajú zdravých športovcov zo zvyšku sveta – od roku 1992 získali za Nórsko 69 % olympijských medailí astmatici.“

Branislav Fábry preukázal prepojenie politiky Západu a športu aj na osobe Valerie Fourneyron, „ktorá v marci 2014 pôsobila ako francúzska ministerka a ktorú MOV v roku 2017 poveril vedením panelu pre výber ruských športovcov do Pjongčangu. Úprimne  povedané, pri takýchto nomináciách mohol MOV poveriť rozhodovaním o ruských športovcoch hoci aj Františka Šebeja“.

Druhým rečníkom bol advokát Ján Čarnogurský, ktorý „hlavným dôvodom prečo sme sa tu zišli je, že pociťujeme starostlivosť o to, aby čistota svetového športu zostala zachovaná. Od dopingu, ale aj od politiky“!

Ďalej vyhlásil, že viac ako doping, dnes šport ohrozuje politika a to politika z jedného zemepisného smeru, konkrétne anglosaská politika. „Takýmto spôsobom, pod pláštikom boja proti dopingu, sa tu vedie boj o geopolitickú hegemóniu vo svete, o ovládnutie sveta, o čerpanie bohatstva sveta, o diktovanie pravidiel aj nám a všetkým okolo… A pretože najviac sa obávajú Ruska, tento boj sa momentálne sústredil a najviac sa vedie proti ruským športovcom.“

Objektivitu postoja nášho zhromaždenia Ján Čarnogurský vyjadril slovami: „Ak ruských športovcov podozrievajú, že používajú doping, prosím, nech ich testujú, ako ktorýchkoľvek iných. Ale prečo chcú znevážiť ruský šport aj tak, že zakazujú ruským športovcom nosiť ich národnú trikolóru? Prečo majú ruskí športovci aj v súkromných izbách zákaz zavesiť si ruskú vlajku? Prečo majú na sociálnych sieťach zákaz vyjadrovať sa k tomuto zákazu? A čo je najviac odpudivé, že medzinárodný paralympijský výbor vylúčil z paralympiády aj ruských paralympionikov?“

„Dnes sme sem prišli aj preto,“ zdôraznil Ján Čarnogurský, „že chceme zachrániť šport! Pre seba, pre naše deti, pre všetky národy sveta. A preto voláme Medzinárodnému olympijskému výboru: Skončite s týmto znásilňovaním športu! A vítame list slovenských medailistov, vyjadrujeme im úctu, pretože už samotným jeho podpisom riskujú, že sa na ne vrhnú „slniečkárske“ médiá, že budú na nich útočiť… jednoducho, že ich uplatnenie v živote bude ďaleko ťažšie, ako je teraz.“

Ako tretí sa do diskusie prihlásil Ludvík Žuffa s aktuálnou informáciou, ako sa maskuje, aké úpravy tváre si necháva robiť bývalý šéf moskovského antidopingového laboratória Grigorij Rodčenkov, ktorý údajne „detailne“ opísal dopingové praktiky v ruskom športe.

Posledným rečníkom bol právnik Roman Ruhig, ktorý poukázal na to, že olympijské kruhy sú ako symbol piatich kontinentov spojené, aby spájali ľudí na nich žijúcich. Lenže „dnes nám vládne kapitál a ten sa snaží potláčať aj také naše potreby, akým je šport a mierové súťaženie… Kolektívna vina, je vina, prinášaná nacizmom a fašizmom! Nie mierom a nie ľudskou dôstojnosťou, „ dodal R. Ruhig.

V ďalšom bol zhromaždeniu prečítaný otvorený protestný list slovenských medailistov, ktorý podpísali Vincent Lukáč, Igor Liba, Jozef Lukáč, telefonicky list podporil Dárius Rusnák a počas priebehu zhromaždenia prišla správa, že sa k nemu súhlasne pripája aj Jozef Golonka.

My, legendy československého hokeja, Vincent Lukáč a Igor Liba, účastníci OH v Lake Placid 1980, Sarajeve 1984, Calgary 1988, cítime morálnu povinnosť týmto reagovať na zákaz MOV pre nemalú časť ruských športovcov štartovať na nadchádzajúcej zimnej olympiáde v Pchjongčangu.

Duch olympiády, ako aj duch športu, sme vždy chápali a považovali za kategórie, ktoré stoja mimo politiku.

Dokonca sme šport a olympijské hry zvlášť, vždy považovali za platformu, ktorá politické rozdiely eliminuje, nie násobí.

Žiaľ, súčasné konania a rozhodnutia MOV nás presviedčajú o opaku.

A preto chceme nahlas a razantne zdôrazniť nasledujúce:

Pečať západného kolonializmu, v ktorého troskách dnes žijeme, nie je možné vtláčať do športu a olympiád zvlášť.

Hovoríme tak preto, lebo metódy, akými WADA a MOV pojednávajú v poslednom čase s ruskými športovcami sa inak ako koloniálnymi metódami nazvať nedajú.

Ako inak nazvať odobratie symbolu štátnej hymny a štátnej vlajky ruským športovcom na olympiáde v Pchjongčangu?

Dovolíme si tvrdiť, že zápasy na olympiádach – ale aj mimo nich – so vtedajšími hokejistami sovietskej zbornej boli vždy absolútnou atrakciou turnaja.

Paradoxne musíme konštatovať, že v našej ére – ktorú charakterizoval bipolárny svet, sme si scenáre akýchsi zákazov nevedeli čo i len predstaviť.

Dnes je opak realitou!

S takýmto hanebným a nedôstojným zaobchádzaním ruských športovcov hlboko nesúhlasíme a to je spôsob ako im chceme vyjadriť podporu.

Na záver by sme radi podotkli, že kontext zákazu ruských športovcov sa vpisuje do skutočnosti, kedy na olympiáde bude vytvorený spoločný tím južnej a severnej Kórei v ženskom hokeji.

K tomuto vyjadreniu sa hlásia aj ďalší športovci:

Šport zdar – hokeju zvlášť – a poctu všetkým, ktorí mlčia…

Tri originálne podpisy

(List bude zaslaný Medzinárodnému olympijskému výboru i slovenskému olympijskému výboru.)

x x x

Na záver moderátor protestného zhromaždenia uviedol, že ak sa na súčasnú olympijskú kauzu pozrieme férovo, tak uvidíme, že pre MOV jej výsledná situácia vyzerá naozaj zle.

Lebo v príprave na olympiádu športovci trénovali, tréneri trénovali športovcov, národné tímy sa pripravovali organizačne i logisticky.

A čo robil MOV?

Bol kazisvetom. Robil všetko pre to, aby sa ZOH 2018, ako férové hry, vôbec nekonali.

Určite aj preto sa hovorkyňa ministerstva zahraničia RF Maria Zacharova nechala počuť: „Nie je načase otestovať na doping členov Medzinárodného olympijského výboru?“

Vladimír Mikunda