Zatvorenie obuvníckeho závodu v Martine nesúvisí s vnútropolitickou situáciou

Poradca predsedu vlády Artur Bekmatov v stredu (16. 4.) spolu s poradcom ministra práce a europoslancom Branislavom Ondrušom navštívili obuvnícky závod na pozvanie predsedu miestnych odborov. V závode má najneskôr do konca leta prísť o prácu 650 zamestnancov. Svoje rozhodnutie oznámil zamestnávateľ náhle v pondelok.

„S miestnym odborovým predákom Pavlom Húšťavom sme veľmi otvorene hovorili o tom, v akej situácii sa ocitli zamestnanci závodu, čomu sa nevyhnú a čo sa dá pre nich spraviť. V tomto momente sú pre zamestnancov kľúčové dve veci. Súčinnosť zamestnávateľa, štátu a odborov pri procesoch, ktoré zamestnancom pomôžu nájsť si adekvátne zamestnanie v čo najkratšom čase. Pretože času majú martinskí obuvníci málo. Závod bude vo výrobnej prevádzke najneskôr do konca leta,“ hovorí Bekmatov a dodáva: „Druhou vecou je odškodnenie zamestnancov v podobe odstupného, ktoré by presahovalo rámec Zákonníka práce a nebojím sa povedať, že aj rámec Kolektívnej zmluvy.“

Zo strany vedenia podniku podľa Bekmatova odznelo, že za rozhodnutím ukončiť výrobu na Slovensku nie sú vnútropolitické pomery – ako zavádza opozícia – ale dlhodobejšie trendy na globálnych trhoch.

8 požiadaviek zamestnancov

Vedenie podniku deklarovalo pripravenosť na maximálnu súčinnosť s úradmi práce a ďalšími štátnymi inštitúciami a takisto aj pripravenosť na dialóg s odbormi. Tie poukazujú najmä na to, že rozhodnutie zatvoriť martinský závod prišlo náhle, bez konzultácie, čím boli zamestnanci pripravení o možnosť pripraviť sa na takúto udalosť. „Zatvorenie nášho závodu je dôsledkom situácie na trhu, ale aj zlých manažérskych rozhodnutí na globálnej koncernovej úrovni. Vrcholoví manažéri, ktorí tieto rozhodnutia prijali, boli síce už vymenení. Zrejme na rozlúčku so zlatými padákmi, ktoré im zabezpečia pohodlný život na dlhé obdobie. Čo je v ostrom kontraste s dopadom, ktorý bude mať uzavretie závodu na prepustených zamestnancov na Slovensku. Mnohí z nich sú len pár rokov pred dôchodkom, iní majú hypotéky alebo sú samoživiteľmi. Mnoho z nich bude mať ťažkosti nájsť si rovnako platenú prácu a zabezpečiť si základné životné potreby,“ napísal Húšťava.

Odborári z Integrovaného odborového zväzu v ECCO Martin navrhli vedeniu podniku, aby kompenzačný balíček pre zamestnancov obsahoval 8 vecí:

1. Finančná kompenzácia – vyplatenie dvoch mesačných platov nad rámec odstupného ustanoveného v platnej PKZ, ako forma zmiernenia finančných dopadov a rizík prepustených zamestnancov.

2. Rekvalifikačné kurzy – organizované počas pracovného času priamo na pracovisku, zamerané na zvýšenie šancí zamestnancov na uplatnenie sa na trhu práce.

3. Finančné poradenstvo – dostupné priamo na pracovisku s cieľom poskytnúť zamestnancom individuálnu podporu pri riešení ich finančnej situácie.

4. Komunikácia s bankami – sprostredkovanie rokovaní s hlavnými bankovými inštitúciami o možnostiach odkladu splátok (napr. hypoték), ako aj zabezpečenie osobného poradenstva od zástupcov troch najväčších bánk, v ktorých majú zamestnanci vedené účty.

5. Účasť Úradu práce – zabezpečenie prítomnosti pracovníkov Úradu práce priamo na pracovisku za účelom registrácie uchádzačov o zamestnanie a poskytovania poradenstva.

6. Informačná nástenka – zriadenie nástenky s aktuálnymi ponukami voľných pracovných miest.

7. Workshopy s potenciálnymi zamestnávateľmi – prezentácia pracovných ponúk priamo vo firme formou interaktívnych stretnutí so zamestnávateľmi.

8. Možnosť ukončenia pracovného pomeru dohodou – poskytnutie možnosti ukončiť pracovný pomer dohodou pred uplynutím výpovednej doby, pri zachovaní nároku na odstupné podľa PKZ.

Ondruš: opatrenia na európskej úrovni

Braňo Ondruš avizoval, že o situácii v Turci bude komunikovať s ministrom práce Erikom Tomášom, ktorému zároveň robí poradcu. Ďalej upozornil na iniciatívy na európskej úrovni, ktoré by dopady zatvárania podnikov pomohli tlmiť. V europarlamente Ondruš pracoval na presadení rezolúcie, ktorá by zabezpečila, aby firmy boli povinné včas informovať zamestnancov aj štát o svojich zámeroch, vrátane ukončenia výroby. „Ak by už dnes platili pravidlá, ktoré presadzujeme, Ecco by muselo oznámiť svoj plán s dostatočným predstihom a prerokovať ho so zástupcami zamestnancov. Len tak by mohli odbory aj štát pripraviť sprievodné opatrenia – napríklad rekvalifikácie, individuálne poradenstvo či sprostredkovanie nových pracovných miest,“ povedal poradca ministra.

Ďalej upozornil aj na fungovanie Európskeho globalizačného fondu (EGF), ktorý slúži na podporu zamestnancov postihnutých hromadným prepúšťaním. „Výsledkom nášho úsilia je aj návrh Európskej komisie, aby sa financie z EGF mohli využívať bez povinného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. To odstraňuje prekážku, ktorá Slovensko často odrádzala od využívania týchto zdrojov,“ dodal Ondruš.