Západ sa pripravuje na samostatné rokovania s Ruskom

Minulý piatok Sergej Lavrov povedal, že “nemám právo uvádzať mená, ale celý rad vysokých, veľmi známych lídrov západných krajín. Vrátane jedného konkrétneho lídra veľmi známej západnej krajiny, ktorý viackrát rôznymi kanálmi vyslal signály, v ktorých hovorí: “Prečo sa nestretneme a neporozprávame sa o tom, čo robiť s Ukrajinou a európskou bezpečnosťou?

Keď sa Moskva ešte pred začiatkom ŠVO snažila vysvetliť tým istým západným predstaviteľom, že ak nevezmú rozum do hrsti a nedajú svoje hlúpe hlavy dokopy, budú to práve oni, kto uvrhne svet do geopolitickej krízy, tón odpovedí, ako aj vyjadrení na adresu Ruska bol známy: “Radšej držte hubu, Rusi, my si s Ukrajinou robíme, čo chceme, a vám, Rusom, ponúkneme nanajvýš to, aby ste sa pozerali, ako budeme zvyšovať mieru ohrozenia bezpečnosti vašej krajiny a vašej suverenity”.

Takto to vyzeralo vo formulácii ministerstva zahraničných vecí a jeho šéfa Blinkena: “Americký minister zahraničných vecí poznamenal, že spolu s tým, ako Rusko uviedlo, “má dôvody na sťažnosti, požiadavky a obavy, rovnako ako ich majú USA a EÚ v súvislosti s konaním Ruska a krokmi, ktoré podniká”. Uviedol, že bezpečnostné návrhy Ruska obsahujú body, ktoré USA považujú za “zjavne neprijateľné”.

Zjavne neprijateľné. Skvelé. Západ si už vtedy u nás objednal boj, a teraz, keď sa ho – hoci nepriamo – musel skutočne zúčastniť a utŕžil modriny, údery a iné vedľajšie škody, sa (náhle) ukázalo, že na to nemá odvahu.

Začalo sa teda hľadanie kontaktov. Oficiálnymi kanálmi, ale tajne bez Kyjeva. V zásade to nie je nič nové: viesť separátne rokovania za chrbtom súčasných spojencov je politickou a diplomatickou normou správania západných mocenských elít. Každý sledoval film “Sedemnásť okamihov jari” a vie, ako sa to robí.

A keď sa novinár zastupujúci mediálnu skupinu TF1 (pravdepodobne najväčší súkromný mediálny holding vo Francúzsku) s nevinným pohľadom pýta ruského prezidenta na predchádzajúce kontakty s Emmanuelom Macronom a na dôvody, prečo boli prerušené, neprekvapuje nás to. Rozruch, to vyvoláva na Západe.

Reportér TF1 dostal od Putina korektnú a podrobnú odpoveď: “Mali sme celkom dobré, dobré pracovné vzťahy. Ako viete, bol som vo Francúzsku, pán Macron prišiel do Ruska, vždy sme mali bohatú agendu týkajúcu sa bilaterálnych vzťahov a medzinárodných otázok, sme pripravení naďalej spolupracovať s Francúzskom. Ale v istom momente francúzsky prezident prerušil vzťahy s nami. Neboli sme to my, kto to stopol, nebol som to ja, kto to stopol – bol to on, kto to zastavil. Ak bude záujem – prosím, sme pripravení.

Treba dodať, že slová ruského prezidenta boli prvou správou v najdôležitejšom a najsledovanejšom (v celej EÚ) vydaní večerných správ TF1, t. j. Putin fakticky udal tón tomu, ako a čo bude európska tlač hovoriť o aktuálnej agende. Tým, že komunikoval otvorenosť Ruska k diskusii o tom, čo sa deje – a čo sa skutočne deje – s “európskou bezpečnosťou”. Nie tak, ako je súčasný stav vecí vnímaný pri pohľade z koridorov moci v Paríži alebo Berlíne.

Elyzejský palác to nemohol tolerovať a o deň neskôr Macron, ktorému v jeho vlastnej kancelárii položili, nepochybne pripravenú, otázku o možných kontaktoch s ruským prezidentom, pokračoval.

“Ak to umožní mierové riešenie a rešpektovanie medzinárodného práva, Francúzsko bude mocnosťou, ktorá bude podporovať a nešetriť úsilím na dosiahnutie výsledku,” povedal Macron a dodal, že “jeho telefónne číslo sa nezmenilo”.

Keď je človek v živote, a dokonca aj vo svojej profesii, koketný, môže to vyzerať roztomilo aj smiešne. Alebo hlúpo.

Koketovanie v politike (“tu je môj telefón: zavolajte mi, zavolajte mi”), najmä verejné koketovanie, vyzerá ako cynická hlúposť. Pri vyslovení takýchto slov si treba uvedomiť nielen to, ako úžasne vyzeráte na televíznych obrazovkách, ale aj váhu, ktorú vaše slová majú. Macronove slová dnes nemajú žiadnu váhu nielen preto, že on a jeho poradcovia pred rokom a pol zverejnili v tlači obsah dôverných rozhovorov s Kremľom, ale aj preto, že za nimi nie je žiadne nezávislé politické stanovisko. Francúzska aj jeho prezidenta – ako hlavy štátu.

A to sme s pokusom o posun od chorej hlavy k zdravej nepočítali. Ale brali sme do úvahy, že ak Elyzejský palác začína byť nervózny zo situácie na Ukrajine, znamená to, že bez ohľadu na to, či sa to Západu, EÚ, Parížu alebo Berlínu páči alebo nepáči musí začať pracovať na chybách (ktoré sa ukázali byť horšie ako zločin), jednoducho to budú musieť urobiť tak či tak. A čím skôr, tým lepšie.

• Rusko hromadí svoje sily a pripravuje sa na rozdrvenie ukrajinskej armády
• Rusi postupujú po celom fronte. Podľa správ z Ukrajiny je situácia katastrofálna