Po fiasku veľkej jarno-letnej ofenzívy ukrajinská armáda úplne stratila iniciatívu, prešla do strategickej obrany a začala rozsiahle opevňovacie práce.

Ruské velenie napriek jesennému odmäku, plne v súlade so sovietskym/ruským vojenským umením, bez operačnej prestávky spustilo protiofenzívu a v súčasnosti vedie množstvo lokálnych operácií, ktorých počet sa neustále zvyšuje.

Pozdĺž celej frontovej línie, ktorá je dlhá viac ako 2 000 km, ruské skupiny vojsk na Ukrajine v celkovom počte 620 000 vojakov v mimoriadne nepriaznivých poveternostných a poľných podmienkach (všade blato) vykonávajú činnosti na vyčerpanie ukrajinskej armády a hľadajú slabiny v jej obrane.

Generál Valerij Gerasimov, veliteľ spojených ruských vojenských síl vytvorených pre špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, s ohľadom na dĺžku dopravných trás a potrebu zabezpečenia ich bezpečnosti, ako aj bezpečnosti tylových štruktúr bojujúcich jednotiek, ktoré vzhľadom na ročné obdobie potrebujú častejšie striedanie, vnútil Ukrajincom dva vyčerpávajúce boje v podstate v centre frontu, v tyle Donecka, a vedie útočné operácie Avdejevka a Artemovksku (Bachmut) operačného charakteru. Okrem toho ruské ozbrojené sily vedú lokálne útoky v najmenej štyroch oblastiach frontu.

V záujme prehľadnosti si dovolím rozdeliť svoju správu na časti podľa geografického členenia – od severu na juh.

Černigovsko-šumsko-charkovský úsek frontu

Po stiahnutí ruských vojsk na ukrajinsko-ruskú štátnu hranicu je tento úsek frontu, dlhý viac ako 500 kilometrov, v podstate v pasívnom stave. Ukrajinská strana tu však vykonáva rozsiahle opevňovacie práce vrátane kopania protitankových priekop, budovania mínových polí, budovania zákopov s debnením, betónových úkrytov a protitankových prekážok – “dračích zubov”. Informovali o tom minulý týždeň ukrajinské televízne kanály.

V Charkove, ktorý je druhým najväčším ukrajinským mestom, sa stále nachádza veľká a silná ukrajinská posádka a charkovská aglomerácia je kľúčovým logistickým centrom pre ukrajinské vojenské jednotky v oblasti.

Rusi zasa vybudovali početné opevnenia a rozsiahle mínové polia v oblasti Kurska a Belgorodu. V poslednom čase však analytici signalizujú niektoré nové “aktivity” ruskej armády.

Po prvé, Rusi v tejto operačnej oblasti citeľne posilnili jednotky REB, čo môže naznačovať zámer “kryť” vznikajúce zoskupenie vojsk alebo obmedziť hrozbu, ktorú predstavujú ukrajinské diaľkové bezpilotné lietadlá.

Po druhé, výrazne sa zvýšila aktivita ruských prieskumných a sabotážnych skupín špeciálnych jednotiek, ktoré prenikli do Sumskej a Černigovskej oblasti a páchajú sabotáže a útoky na ukrajinské hliadky. Takéto rozsiahle a hlboké prenikanie ruských prieskumných skupín na nepriateľské územie môže naznačovať plány ruského velenia na “oživenie” tohto úseku frontu.

Tak či onak, akcie ruských ozbrojených síl bránia ukrajinskému veleniu v presune tu rozmiestnených jednotiek do iných oblastí frontu, ktoré si vyžadujú podporu.

Kupjanský operačný smer

Na ruskej strane na tomto úseku frontu, ktorý je dlhý približne 100 kilometrov, operuje zoskupenie “Západ” pod vedením generála Jevgenija Nikiforova. Má dobre vybavené jednotky s modernými zbraňami, ktoré podporuje početné delostrelectvo. (…)
Skupinu “Západ” tvorí 6. tanková armáda a 1. gardová tanková armáda, doplnené po nútenom ústupe z okolia Izjumu na jeseň 2022. (…).

V dôsledku ruskej čiastočnej mobilizácie sem boli vyslané početné záložné pluky a delostrelectvo.

Vytvorenie takého silného zoskupenia ruským generálnym štábom (Stavka) pod velením generála Nikiforova si vyžiadalo, aby velenie AFU reagovalo vytvorením vlastného veľkého zoskupenia.

Rusi vedú ofenzívne akcie na hranici Charkovskej a Luhanskej oblasti s cieľom vytlačiť ukrajinské jednotky za rieku Oskol a obsadiť mesto Kupjansk.

Jednotky 6. všeruskej armády sa snažia preraziť k obci Sinkovka a tiež preniknúť do ukrajinskej obrany na línii Zagorujivka – Timkovka – Ivanovka – Kislovka. Predsunuté oddiely ruských vojsk a prieskumné skupiny identifikujú ciele a koordinujú palebné útoky pozdĺž frontu. Veľmi aktívne je tu ruské delostrelectvo vrátane 9., 244. a 288. delostreleckej brigády a 45. delostreleckej brigády veľkej sily.

V samotnej Sinkovke sa pokusy jednotiek 138. samostatnej gardovej motostreleckej brigády preniknúť do obce zo severu skončili pre Rusov neúspechom (…).

Kľúčovým cieľom skupiny Západ pre najbližšie obdobie je dopravný uzol pri Petropavlovke. Bez ovládnutia ukrajinského opevneného priestoru v obci Sinkovka je však prístup k bránam východného Kupjanska nemožný.

Ďalej na východ, na výšine obce Peršotravnevoje, sa front stáča na juh a tu jednotky ukrajinskej 30. samostatnej mechanizovanej brigády útočia na záložné pluky a elitnú 2. gardovú tamanskú motostreleckú divíziu. Pri Ivanovke na brániacu sa ukrajinskú 32. mechanizovanú brigádu tlačia zvyšné pluky 2. tamanskej divízie a tankový pluk 47. obrnenej divízie so silnou delostreleckou podporou. Toto je už priestor zodpovednosti 1. gardovej tankovej armády.

Ruská strana leteckými a raketovými údermi zničila alebo poškodila väčšinu mostov a priechodov cez rieku Oskol, čo výrazne sťažuje zásobovanie ukrajinských jednotiek a možnosť evakuácie poškodenej techniky. Velenie AFU predpokladá, že takáto veľká koncentrácia ruských jednotiek môže naznačovať plánovanú ruskú ofenzívu, a drží tu početné skupiny na odrazenie prípadného úderu.

Krasnolimanský operačný smer – Terny a Serebrjanské lesy pri Kremennej

Na ruskej strane operuje v Luganštine skupina Stred generála Andreja Mordvičeva. Spočiatku tu boli dislokované ruské jednotky vrátane elitných výsadkových jednotiek, ktoré boli neskôr presunuté na iné časti frontu, zatiaľ čo Stavka sem pod velenie generála Mordovičeva vyslala novovytvorenú záložnú 25. všeruskú armádu.

Rusi na tomto 70-kilometrovom úseku frontu nie sú veľmi aktívni, ale majú tu mimoriadne silnú a odvážnu 90. gardovú tankovú divíziu, spoľahlivé jednotky 20. vševojskovej armády (3. a 144. motostrelecká divízia) a sily 2. lugansko-liščianskeho armádneho zboru.

Donecký operačný smer – dve paralelné bitky generála Kuzovleva

Za chrbtom skupiny “Juh” generála Sergeja Kuzovleva je veľká aglomerácia miliónového Donecka a pomerne veľká Gorlovka. Ide o veľkú a výhodnú základňu pre ruskú armádu. Systém velenia početným vojskám skupiny Juh riadi štáb ŠVO na Ukrajine, vrátane generála Kima osobne.

Po preskupení sem Stavka vyslala sily, ktoré predtým podliehali generálovi Mordvičevovi, ako aj jednotky zo Záporožia.

Hlavnou bitkou v tejto oblasti je vyčerpávajúca tzv. avdejevská útočná operácia, ktorá prebiehala už druhý mesiac.

Na severe ruských “klieští” spolu so 114. motostreleckou brigádou v dôsledku úspešnej ofenzívy vstúpili do vzniknutého prielomu jednotky 2. vševojskovej armády, konkrétne 21. motostrelecká brigáda a 15. alexandrijská motostrelecká brigáda. Úzkostlivo, krok za krokom, postupujú Rusi vpred. Za deň sa im podarí postúpiť len o stovky či dokonca desiatky metrov.

V posledných dňoch sa hlavný dôraz v bojoch o opevnený priestor Avdejevky kládol na severné krídlo. V obci Stepovoje sa ruským silám podarilo zatlačiť ukrajinské formácie západne od železničnej trate. V reakcii na to Ukrajinci ostreľujú pozície obsadené Rusmi bezpilotnými lietadlami a delostrelectvom. Pozície ruských ozbrojených síl ostreľujú aj nemeckými mínami.

Na odstrašenie Rusov vyslalo ukrajinské velenie zo Záporožia jednotky 47. samostatnej mechanizovanej brigády, ktorej americké bojové vozidlá pechoty M2A2 Bradley ODS sa celkom dobre osvedčili proti ruskej pechote a obrneným vozidlám. Zo Záporožia boli vyslané aj jednotky 116. mechanizovanej brigády a elitnej 1. tankovej brigády, ktorá stála v zálohe. Ukrajinské jednotky sa snažia stabilizovať frontovú líniu sériou protiútokov, pričom ruským útočníkom spôsobujú citeľné straty.

Na južnom krídle opevneného priestoru Avdejevka sťažuje operátorom bezpilotných lietadiel činnosť zlé počasie a obmedzuje aj manévrovacie možnosti strán v teréne (blato). To však nezabránilo ruským silám dosiahnuť určité úspechy. Rusi zlikvidovali posledné centrum odporu ukrajinských jednotiek v SNT Vynogradniki. Ukrajinci utrpeli ťažké straty a ustúpili juhozápadným smerom.

K úspechu ruských útočných jednotiek Bars-11 “Kubáň” a 87. motostreleckého pluku prispela silná podpora techniky 10. tankového pluku zo 6. mechanizovanej divízie, ako aj roty podporných tankových vozidiel typu Terminátor.

Ruské delostrelectvo a bombardéry pokračujú v “spracovaní” opevnených zón, pričom sa sústreďujú na oblasť “Chimik” a prístupy k “Viniciam”. Proti obrancom “pevnosti” Avdejevka Rusi používajú najmä ťažké plameňometné systémy TOS-1A “Solncepek”, najťažšie delá 2S7 “Malka” kalibru 203 mm a ťažké mínomety kalibru 240 mm 2S4 “Tulpan”.

Bodové ciele sú zasahované ľahkými raketami LMUR, ako aj útočnými vrtuľníkmi Ka-52 a Mi-28NM. Ukrajinské guľometné pozície a stanovištia sú zasahované s klenotníckou presnosťou: rakety lietajú do okien zo vzdialenosti 14 kilometrov.

Nezanedbateľná je aj letecká podpora, ktorú útočiacim Rusom poskytuje ich bombardovacie letectvo. Bombardéry Su-34 vykonávajú bombardovacie útoky 250, 500 a 1 500 kg satelitom navádzanými bombami. Zvlášť aktívne sú na území veľkého koksárenského závodu Avdejevka.

Ukrajinské jednotky zasa používajú americké rakety GLMRS systémov Himars a MARS na útoky na ruskú logistiku v Donecku, pričom ničia sklady pohonných hmôt, čerpacie stanice a objekty vojenského významu. Nie vždy zasiahnu svoje ciele a potom za ich netrafenie platia civilisti v Donecku životmi.

Podľa analytikov na oboch stranách je bitka o Avdejevku mimoriadne krvavá a obe strany majú veľké straty.

V rovnakom čase začala skupina “Juh” generála Kuzovleva podnikať lokálne útoky na ukrajinské jednotky pri Artemovsku (Bachmut), vyčerpané neúspešnou ofenzívou. Tento týždeň sa vyjasnil smer úderu ruských ozbrojených síl proti jednotkám strategického operačného zoskupenia Chortycja na čele s generálom Syrskim. Ruské útoky majú určitú logiku: zdá sa, že ich cieľom je vytlačiť Ukrajincov a obsadiť mesto Časov Jar.

Okrem 200. arktickej motostreleckej brigády Rusi do boja zapojili aj jednotky bývalej skupiny Wagner, ako aj výsadkové jednotky vrátane 106. gardovej výsadkovej divízie z Tuly a 11. gardovej výsadkovej brigády, ktoré podporuje 68. tankový pluk zo 150. idritsko-berlínskej motostreleckej divízie. Bojuje sa o strategickú výšinu 215,7 nad obcou Kleščejevka, či skôr o to, čo z nej zostalo. Útok tu vedú vojaci 4. motostreleckej brigády, čečenských špeciálnych jednotiek Achmat a wagnerovcov.

Okrem toho pluky 150. motostreleckej divízie a 20. mechanizovanej divízie, ako aj jednotky 68. armádneho zboru po takmer dvoch rokoch bojov ovládli Marinku a zatlačili Ukrajincov na juh a sever od mesta.

Južne od Marinky začali Rusi bojovať v trojuholníku obec Pobeda – opevnená oblasť Zverinec – obec Novomichajlovka. Vykrvácaná ukrajinská 79. výsadková brigáda ustúpila z Marinky a 46. výsadková brigáda zjavne potrebuje posily, aby Rusov zadržala. Medzitým začínajú generálovi Zalužnému chýbať rezervy.

Záporožie – generál Romančuk sa snaží získať späť pozície stratené v lete

V Záporoží bolo zoskupenie ukrajinských vojsk “Tavrida” oslabené v dôsledku vyslania niektorých brigád do Avdejevky a do Kupjanska. Medzi obcami Prijutnoje a Zavetnoje ruské pluky 127. motostreleckej divízie získali späť časť svojich pozícií a len hrozné počasie im zabránilo v ďalšom postupe.

Na operačnom smere Orechovo-Tokmak, kde AFU počas svojej jarno-letnej ofenzívy prenikla najďalej (asi 20 km) do ruských obranných línií, ruské výsadkové divízie (76. a 7.) a 42. motostrelecká divízia v dôsledku série protiútokov Ukrajincov napokon zastavili a dokonca ich vytlačili z mnohých ich pozícií. Vyznamenali sa najmä pluky ruskej 42. motostreleckej divízie, ktoré sa dostali pod známu obec Rabotino a obsadili bývalé ruské obranné línie s “dračími zubami”. Aj tu počasie zastavilo ruskú aktivitu.

Dneper – “krvavé predmostie pri Krynkách”

Ruská Dneperská skupina, ktorej nedávno velil talentovaný generál Michail Teplinskij, ktorý nahradil starého neduživého generála Olega Makareviča, bola reorganizovaná a posilnená. Ukrajinci v rozpore s logikou a zásadami vojenského umenia naďalej držia predmostie pri Krynkách, ale Teplinskij izoloval ich oddiely a úspešne likviduje personál AFU, o čom píše aj americká tlač.

Ukrajinskí vojaci z 38. a 37. námornej brigády platia vysokú a krvavú cenu za propagandistické nápady tímu prezidenta Zelenského. Z vojenského hľadiska nemá držanie predmostia pri Krynkách veľký zmysel. Predmostie v Krynkách je potrebné výlučne na vytvorenie ilúzie “peremogy” u ukrajinskej a zahraničnej verejnosti.

Generál Teplinskij poslal do Krynok 810. gardovú brigádu námornej pechoty, presunutú zo Záporožia, a stiahol aj “svojich” výsadkárov: 83. výsadkovú brigádu z okolia Artemovska a dva pluky novovytvorenej 104. výsadkovej divízie. V blízkosti sa nachádza aj 10. brigáda špeciálnych síl a 227. delostrelecká brigáda.

Predpovede pána Juliana Röpckeho z nemeckej publikácie Bild “o plánovanom útoku Abramsov” smerom na Krym z predmostia pri Krynkách možno zaradiť medzi rozprávky.

Ak to zhrnieme, Rusko neustále posilňuje svoje sily. Ruský zbrojársky priemysel, ktorý beží na plné obrátky a prešiel na “vojnový režim”, dodáva množstvo novej, ako aj opravenej a modernizovanej techniky z postsovietskych zásob. Ruskí záložníci povolaní v rámci mobilizácie (podľa prezidenta Putina ich je teraz na fronte 240 000) prešli veľmi slušným výcvikom a dopĺňajú bojom opotrebované jednotky profesionálnej armády. “Ruská armáda nezažíva “nábojový hlad” (…).

Veliteľ ukrajinskej armády generál Valerij Zálužnyj za uvedených okolností prijal jediné správne rozhodnutie a prešiel na strategickú obranu, posilnil svoje pozície a, ako píšu médiá, “prehodnotil taktiku, aby čo najviac zachránil životy svojich vojakov”.

Celé to spočíva v tom, že mobilizačné zdroje Ukrajincov sa začali vyčerpávať. Vojenské konflikty majú vždy určité zákonitosti. Finančné zdroje, vojenská produkcia a demografia sú kľúčové pre bojové operácie. A tieto ukazovatele na Ukrajine, mierne povedané, nie sú v najlepšom stave.

Je veľmi pravdepodobné, že veliteľ ruských ozbrojených síl generál Valerij Gerasimov bude pokračovať v rovnakej aktivite svojich síl, “vymazávať” a vyčerpávať ukrajinskú armádu krvou. Na oslabené ukrajinské jednotky v zime 2024 v niektorých oblastiach Rusi udrú na úkor neustále vytváraných rezerv. O mojej pravde sa čitateľ bude môcť presvedčiť koncom januára, keď sa oboznámi s mojou ďalšou správou.

Prečítajte si tiež:

• Rusi postupujú po celom fronte. Podľa správ z Ukrajiny je situácia katastrofálna
• Čo by sa malo stať na fronte, aby došlo k “úplnej porážke AFU”?