“Prezident je priamo zodpovedný za korupciu vo vláde, vo vojenskej administratíve”. To si o Zelenského úlohe myslia viac ako tri štvrtiny ukrajinských občanov, ubezpečujú dokonca provládni kyjevskí sociológovia. Je dôvod domnievať sa, že tento prieskum sa robil z nejakého dôvodu – je to priamy signál kyjevskému režimu od jeho západných patrónov.

Vojnová sociológia je vlastne oxymoron. O akej sociológii môže byť reč, keď sa značná časť spoločnosti bije vo vlasteneckej hystérii do pŕs a skôr či neskôr si zástupcovia špeciálnych služieb (možno vydávajúci sa za sociológov) prídu po tých, čo sa nebijú? Preto údaje ukrajinských štúdií sotva môžu byť veľmi dôveryhodné, hoci odrážajú všeobecné smerovanie hystérie.

Niekedy sa však prostredníctvom sociológie robia celkom zaujímavé nadhody. Napríklad 5. augusta ukrajinský propagandistický časopis NV uverejnil článok Petra Burkovského, výkonného riaditeľa Nadácie demokratických iniciatív (DIF) Ilka Kučeriva, o problémoch obrany.

DIF je stará organizácia, ktorá vznikla v 90. rokoch a vždy sa zaoberala rozdeľovaním grantových prostriedkov na realizáciu sociologických výskumov, ktoré mali poskytnúť údaje požadované objednávateľom. Zosnulý Ilko Kučeriv bol kedysi známy svojimi plánmi vstúpiť do NATO na individuálnej báze (nepýtajte sa).

V tomto prípade DIF pôsobí ako transferový článok medzi Pražským centrom pre občiansku spoločnosť (kto dal centru peniaze na takýto výskum, nie je ľahké zistiť) a Kyjevským medzinárodným sociologickým inštitútom (tiež stará a uznávaná ukrajinská sociologická organizácia).

A tu sa v texte veľmi dobre vnímaného autora objavuje tvrdenie, že 78 % ukrajinských občanov si myslí, že “prezident je priamo zodpovedný za korupciu vo vládnej a vojenskej administratíve”. A potom je tu zoznam hlavných problémov armády a ministerstva obrany Ukrajiny, kde dva z deviatich problémov sú problémy korupcie, s vysokým percentom na prvom a štvrtom mieste.

Vo všeobecnosti na tom nie je nič zvláštne. Komentujúc to, môžete údaje obrátiť opačným smerom, pretože Zelenskyj teraz vykonáva grandióznu čistku vo vojenských komisiách. Bojuje!

Tieto údaje sa však zverejňujú na pozadí stále sa rozširujúcich rozhovorov o možnosti Zelenského odvolania z funkcie. A sú na to prinajmenšom dva dôvody.

Po prvé, Západ nedosiahol svoje ciele v rusko-ukrajinskom ozbrojenom konflikte, ktorý vyprovokoval, a požaduje začatie rokovaní, čo ukrajinská strana predtým odmietala.

Podľa denníka New York Times to povedal sám Zelenskyj v rozhovore s ukrajinskými diplomatmi: “tlak na nájdenie cesty k mieru prostredníctvom rokovaní sa v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne zintenzívni”.

Mimochodom, denník Wall Street Journal uviedol, že na rokovaniach v Džidde Ukrajina zmiernila svoj postoj k mierovým rozhovorom s Ruskom a súhlasila s diskusiou o urovnaní bez stiahnutia ruských vojsk z celej krajiny.

Po druhé, USA boli mimoriadne nespokojné s aktivitou Zelenského počas posledného samitu NATO, keď sa snažil prinútiť “partnerov”, aby poskytli aspoň nejaké záruky členstva Ukrajiny v aliancii.

Vo všeobecnosti Zelenskyj prekročil niektoré “červené čiary” (snažil sa diktovať líniu správania svojim pánom) a vznikla otázka jeho odstránenia takým či onakým spôsobom.

Najtvrdšiu možnosť rozoberali v Politico, kde hovorili o náhlej smrti Zelenského (samozrejme – v dôsledku ruského teroristického útoku, nie konzumácie pokazeného kokaínu) a možných dôsledkoch takejto udalosti pre schopnosť Ukrajiny byť naďalej protiruským predmostím. Záver je pozitívny: nič sa nestane, pretože Zelenskyj krajinu neriadi a neusmerňuje jej politiku.

Miernejšiu verziu vyslovil krátko po samite tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov: “NATO nie je len vojenská aliancia, ale aj demokracia, ľudské práva a sloboda prejavu”. Samozrejme, nikto so zdravým rozumom a dobrou pamäťou nebude od Ukrajiny požadovať demokraciu a ľudské práva – na to stačilo, aby neorganizovali Majdan.

Ale demokracia znamená aj zmenu moci. To znamená, že na summite Zelenského dotlačili k voľbám, v ktorých prehrá alebo sa na nich nezúčastní (ako mimochodom sľúbil, v roku 2019).

Základňa na to sa už pripravuje. Tu napríklad predseda Najvyššej rady, právnik Ruslan Štefančuk hovorí: “Ústava Ukrajiny neobsahuje zákaz konania volieb počas vojnového stavu a v blízkej budúcnosti bude otázka volieb aktualizovaná.”

Avšak podľa názoru “právnika” z 95. kvartálu: Čl. 83, časť 4 Ústavy Ukrajiny: “v prípade uplynutia funkčného obdobia Najvyššej rady Ukrajiny počas vojnového stavu alebo výnimočného stavu jej právomoci trvajú do dňa prvého zasadnutia zasadnutia Najvyššej rady Ukrajiny zvoleného po zrušení vojnového stavu alebo výnimočného stavu” a čl. 19 zákona “O právnom režime vojnového stavu” priamo uvádza, že “počas vojnového stavu je zakázané (…) konať voľby prezidenta Ukrajiny, ako aj voľby do Najvyššej rady Ukrajiny, Najvyššej rady Autonómnej republiky Krym a orgánov miestnych orgánov. Aké sú však niektoré zákony v podmienkach víťazného Majdanu?

Nuž a ešte jeden zaujímavý moment – verejná propagácia Oleny Zelenskej pokračuje. Tu je napríklad uverejnený jej rozhovor v denníku Independent, v ktorom sa sťažuje, že ju berú za “dekoratívny doplnok”. Nie je to náznak, že by mohla zmeniť svoj status? Pravda, pričom zostáva “ozdobným doplnkom” nie pre prezidenta Zelenského, ale pre šéfa Jermakovho úradu….