Západ je už rozdelený. Nie na dve, ale na tri časti

V svetovej politike došlo v poslednej dobe k sérii zásadných udalostí. Na jednej strane vražda kresťanského konzervatívca, jednej z kľúčových postáv hnutia MAGA Charlieho Kirka, a následne jeho pohreb, na ktorom sa zišli státisíce účastníkov, vrátane celého amerického vládneho zboru (kde došlo k historickému zmiereniu Trumpa a Muska), a symbolizujúce odhodlanie konzervatívnej polovice americkej spoločnosti rozhodne zmeniť celý systém pred hrozbou rozsiahleho liberálneho teroru.

Na druhej strane je tu skutočnosť, že Veľká Británia, Kanada, Austrália (t. j. Spoločenstvo národov, The Commonwealth) a Portugalsko (tradičný spojenec Britského impéria) uznali Palestínu. Premiér Netanjahu, ktorý presadzuje politiku budovania Veľkého Izraela a vykonáva skutočnú genocídu palestínskeho obyvateľstva v Gaze, preklial tieto krajiny a ich vládcov a sľúbil im strašnú odplatu.

Trump a USA sú pritom úplne na strane Netanjahu, zatiaľ čo európske krajiny NATO sú proti.

Čo sa deje?

Zjavne je kolektívny Západ rozdelený. Hneď v mnohých smeroch a pozíciách. Konkrétne vo vzťahu k Veľkému Izraelu.

Situácia je takáto: ľavicoví globalisti, všetky siete Sorosa, Demokratická strana USA – za Palestínu a proti Netanjahuovi. Práve oni smerujú flotilu Sumud s Gretou Thunbergovou do Gazy.

Na ich strane sú moslimovia z Európy a USA, salafisti a ľavičiari – kultúrny marxizmus, transrodoví ľudia, furries, BLM, LGBT, nelegálni migranti (všetci sú v Rusku zakázaní). To je front protivníkov Trumpa.

Druhý pól: AIPAC (Americko-izraelský výbor pre politické záležitosti, vplyvné izraelské lobistické združenie), neokonzervatívci, pravicoví sionisti, časť MAGA (menšina, mimochodom, také osobnosti ako Tucker Carlson, Candace Owens, Steve Bannon, Alex Jones, Matt Gaetz a v poslednej dobe dokonca Charlie Kirk boli proti Netanjahuovi) a, čo je najdôležitejšie, samotný Trump.

Vo všeobecnosti sú všetci kritickí voči islamu kvôli jeho kultúrnej expanzii a voči Číne kvôli jej neuveriteľnému ekonomickému a technologickému rastu.
Mimochodom, špičky populistických pravicových hnutí v EÚ, ktoré sa takmer všade stali lídrami v politickej podpore obyvateľstva, sú za Netanjahua a za Trumpa.

Ale… Väčšina MAGA v Spojených štátoch síce nie je za Palestínu, ale je proti izraelskému lobingu v USA. Presne tak ako väčšina pravicových populistov v Európe.

To je zretí pól – proti Sorosovi a zároveň proti Netanjahuovi. Takýto postoj zastáva západné obyvateľstvo ako celok. Ale elity sú rozdelené podľa iného princípu.

Existuje zjavný rozpor: na vrchole politického života – aj s ohľadom na pravicovú populistickú opozíciu – dochádza ku konfrontácii medzi Sorosovými sieťami a proizraelským lobingom. V ľude však prevláda pevné presvedčenie, že oboje je neprijateľné. Tak vzniká zjavný nesúlad.

V USA táto tretia pozícia – proti Sorosovi aj proti Netanjahuovi – získala najväčší rozmer.

Vyjadrujú ju také osobnosti ako Tucker Carlson, Candace Owens, Steve Bannon, Alex Jones – prakticky hlavní ideológovia MAGA. Elon Musk je ostro proti Sorosovi a zjavne kriticky naladený voči Netanjahuovi, ale to druhé sa snaží príliš nepropagovať.

V Európe zástupcovia takéhoto tretieho postoja nemajú vôbec možnosť prehovoriť. Tam liberálna cenzúra funguje podľa mimoriadnych pravidiel. A MAGA v USA, keď pocítila silu, začala sa správať voľnejšie. Ten istý Charlie Kirk krátko pred smrťou vyjadril logické prekvapenie: prečo mám v USA menšiu slobodu kritizovať Netanjahua ako v samotnom Izraeli? Krajní odporcovia Netanjahua z tábora MAGA z toho vyvodili hypotézu, že na vražde Kirka sa mohli podieľať izraelské špeciálne služby.

Táto hypotéza však nezískala širokú podporu, odmietol ju dokonca aj extrémny americký politik Nick Fuentes, ktorý sa nezastaví ani pred skutočne radikálnymi a prehnanými vyjadreniami. Mimochodom, jeho publikum napriek extrémizmu rýchlo rastie a z marginála sa pred očami mení na vplyvnú politickú osobnosť, napriek svojmu mladému veku.

Po epochálnej udalosti na štadióne v Arizone

Rozlúčkovej ceremónii s Kirkom – sa všetky tieto tendencie len vyostria. Nikto nepochybuje o tom, že za vraždu Kirka sú zodpovední liberáli-globalisti, akýsi kolektívny Soros. A široké masy požadujú zatknutie Sorosa a uplatnenie osobitného postupu voči jeho fondom – RICO, ktorý umožňuje orgánom činným v trestnom konaní konať v mimoriadnom režime – zatýkať, vypočúvať, zabavovať dokumentáciu, sledovať finančné transakcie atď.

V podstate Trump prirovnáva Sorosa staršieho a jeho syna k „nepriateľom štátu“ (public enemy).

Zaujímavé je, že v súvislosti s Ruskom je možné pozorovať rovnaké rozdelenie medzi západnými krajinami a politickými silami. Sorosove siete, globalisti, sú tvrdí a agresívni voči Rusku a podporujú Zelenského. Taký je postoj liberálnych globalistických elít v EÚ – Starmera, Macrona, Merza, v podstate tých istých síl, ktoré uznali Palestínu.

V USA práve Demokratická strana naďalej trvá na nových a nových dodávkach zbraní Kyjevu, uvalení nových sankcií na Rusko a priamej eskalácii. Sám Trump hovorí, že vojna na Ukrajine je „vojna Bidena“, nie jeho. Globalistov, nie MAGA. Preto ju chce čo najskôr ukončiť, len nevie ako.

Tí, ktorí sú za Netanjahua, venujú Rusku oveľa menej pozornosti. V porovnaní s Veľkým Izraelom a dokonca aj s Čínou je to problém číslo tri. V otvorene proizraelskom lobingu v USA sú jednotlivé postavy (terorista Lindsey Graham, rovnaký terorista, ale z Demokratickej strany Richard Blumenthal, Mark Levine z Fox News a tak ďalej), ktorí trvajú na vojne s Ruskom a tlačia Trumpa v tomto smere.

Trump balansuje a váha medzi MAGA a neokonzervatívcami, ktorí predstavujú práve „deep state“, ktorého jadrom sú práve ľavicoví globalisti. Je príznačné, že samotný Netanjahu v jednom zo svojich prejavov zaútočil práve na „“deep state“, opäť zdôrazňujúc, že pravicový sionizmus (bez ohľadu na to, aký máme k nemu postoj) je jedna vec a ľavicový globalizmus je druhá.

Pre Sorosa je Netanjahu rovnakým ideologickým nepriateľom ako Trump, Putin, Orbán, Si Ťin-pching a Modi. Situácia nie je jednoduchá, treba ju dôkladne preskúmať.

Pred Trumpom bolo všetko jednoduchšie. Kolektívny Západ bol ľavicovo liberálny a globalistický – ideológia, politika a stratégia Sorosa bola vo všeobecnosti spoločná pre všetkých. Bola to jednomyseľná diktatúra medzinárodného “deep state“.

Teraz je to zložitejšie

Samozrejme, ľavicovo-globalistický pól a medzinárodný “deep state“ si zachovávajú svoje pozície. Tento „deep state“ zatiaľ prakticky úplne kontroluje Európu a udržiava si silné pozície v USA.

Nie je to len samotná Demokratická strana, ale aj obrovské množstvo úradníkov, vrátane sudcov, šerifov, guvernérov, vysokopostavených vojakov, byrokratov, ľudí z kultúrnej sféry, novinárov, blogerov a oligarchov. Pod ich kontrolou sú Federálny rezervný systém, „Blackrock“ Larry Fink (ktorý sa nedávno stal predsedom Fóra v Davose, kde nahradil iného globalistu Schwaba), väčšina magnátov zo Silicon Valley a finančníci z Wall Street. Ich pozície v CIA a FBI sú mimoriadne silné.

Posilňuje sa však aj pól MAGA, ktorý sa opäť zjednotil po vražde Charlieho Kirka. Symbolické je tu zmierenie Elona Muska a Donalda Trumpa. Elon Musk nielenže urobil veľa pre víťazstvo Trumpa, ale hneď po nástupe Trumpa do úradu uskutočnil rýchle reformy, zrušil celý rad ľavicových globalistických štruktúr – USAID, ministerstvo školstva a tak ďalej.

Dôležité je, že rozkol kolektívneho Západu sa už nedelí na dve, ale minimálne na tri zložky: ľavicoví globalisti (Soros, EÚ, Demokratická strana); vplyvné sionistické lobistické skupiny (čiastočne kontrolujúce pravicový populizmus); hnutia „hlbokého ľudu“ typu MAGA, ktoré kriticky pristupujú ku globalistom aj k sionistom.

Ideologicky aj geopoliticky nám je najbližšie práve „hlboký ľud“. Vystúpil z tieňa a postupne sa stáva samostatnou silou.

Všetko sú to nové faktory, na ktoré nie sme zvyknutí.

Tradične boli pre ZSSR blízke ľavicové sily, ale dnes v modernom západe buď jednoducho neexistujú, alebo sa zvrhli na trockistickú paródiu, posadnutosť rodovou identitou a nelegálnymi migrantmi a stali sa nástrojom v rukách ľavicových globalistov (napríklad Sorosa).

V tejto úlohe sú pre nás nielen zbytočné, ale priamo nepriateľské.

Objektívnymi spojencami Ruska na Západe sú stúpenci ľudovej konzervatívnej revolúcie, kresťanskej a tradicionalistickej. Treba to uznať a ísť ďalej.