Môj profil 
Predplatné
Keď sa vrátia, môžu so sebou Ujgurovia priniesť idey radikálneho islamu, ktoré sa už šíria na hranici s Čínou v strednej Ázii.
Strana sleduje cez smartfóny
Pred globálnou hrozbou (návrat bývalých džihádistov je považovaný za nebezpečný v desiatkach krajín sveta) vypracúva Peking vlastné metódy k tomu, ako mu čeliť. Prvým z nich je sledovanie všetkých, ktorí sú podozriví zo záujmu o radikálny islam. Čínski programátori vymysleli aplikáciu pre mobilné telefóny s názvom Jiwang, ktorá umožňuje skenovať mobilný telefón na predmet islamistického obsahu. V Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang, kde prevláda moslimské obyvateľstvo, urobili aplikáciu Jiwang povinnou. Za porušenie tohto pravidla je ustanovený trest odňatia slobody do 10 dní.
Čínska vláda hľadá extrémistov, ktorí sa zúčastňujú na činnosti Turkestánsky islamskej stany. Táto organizácia, ktorá je v krajine zakázaná, sa považuje za miestne oddelenie al-Kájdy. Ako však ukázala vojna v Sýrii, akonáhle sa džihádisti ocitli na Blízkom východe, ľahko prechádzali z jednej organizácie do druhej. Na začiatku roka 2017 už nebol hlavný nepriateľ Číny al-Kájda, ale IS. Ten vyhlásil, že počíta s prítokom džihádistov-Ujgurov a sľúbil “zaliať Čínu krvou”. Podľa toho, ako sa pozície IS na Blízkom východe oslabovali, velitelia organizácie čoraz častejšie vyzývali islamistov z Ďalekého východu, aby previedli ozbrojený boj na území svojich vlastných krajín.
Návrat radikálov, ktorí už majú bojovú skúsenosť, ČĽR desí, preto sa rozhodla konať preventívne. V lete 2017 bolo informované, že na základe dohody s Egyptom ujgurských študentov, ktorí sa učia v moslimských univerzitách v tejto krajine, deportujú do vlasti. Experti sa zhodujú v názore, že vďaka použitiu tvrdých metód sa v Pekingu rozhodli vziať návrat islamistov z Blízkeho východu pod svoju kontrolu.
Čína vracia sýrskej utečencov do vlasti
Paralelne s vynúteným vjazdom vláda ČĽR obmedzuje výjazd. Podľa informácií Le Monde bolo veľa Ujgurov pod administratívnym tlakom vnútené vrátiť svoje pasy čínskej vláde. Pohyb ľudí, ktoré Peking podozrieva z extrémizmu, bol od tej doby postavený pod prísnu kontrolu, ktorú medzinárodné organizácie posudzujú ako “porušovanie práv človeka”.
“Čínska vláda nijako nevysvetľuje svoje rozhodnutie odobrať pasy týchto ľudí, tým porušuje právo na slobodu pohybu,” povedala riaditeľka organizácie Human Right Watch pre Čínu Sofie Richardsonová.
Pre Peking je zákaz výjazdu pre moslimov zrkadlovým opatrením spolu s tým, že si nepraje prijímať utečencov do svojej krajiny. Geograficky vzdialený od Blízkeho východu Peking opakovane vyhlasoval, že nebude poskytovať azyl pre migrantov zo Sýrie, ak ho budú chcieť v Číne dostať. Minister zahraničných vecí Číny Wang Aj vysvetlil pozíciu svojej krajiny, ktorá stojí na rozdieloch medzi pojmami “utečenec” a “migrant”. “Utečenci, to nie sú imigranti, ak bloumají po svete, tak je to preto, že prišli o vlasť. Ja dúfam v príchod takých časov, kedy sa všetci utečenci budú môcť vrátiť do svojej krajiny a postavia tam znovu svoje domy,” povedal čínsky diplomat o pozíciu svojej krajiny.
Želanie navracať utečencov do Sýrie či v krajnom prípade ich nechávať na hraniciach Blízkeho východu Wang I predniesol počas návštevy Libanonu – krajiny, ktorá stojí na prvom mieste na svete podľa počtu prinútených presídlencov na jedného svojho občana. Projekty spojené s humanitárnou pomocou utečencom je Peking pripravený podporiť materiálne, do ich realizácie vložil okolo 100 miliónov dolárov a v dohľadnej budúcnosti sa chystá vložiť ďalších 200 miliónov dolárov.
Čína hľadala ujgurskú ropu
Nielen viera a pohľad na svet, ale aj ekonomické otázky robia situáciu v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang explozívne. V regióne boli objavené náleziská ropy a plynu. Proces geologického prieskumu priviedol do chudobného pohraničia “vnútorných migrantov” – etnických Číňanov z centra krajiny. Týchto ľudí je v oblasti takmer rovnaké množstvo, ako moslimov: osem miliónov z 18, počet prichádzajúcich ľudí ale rastie. Počínštenie tohto územia, ak bude pokračovať, sa pravdepodobne nezaobíde bez obetí.
Igor Gaškov
