Základný zákon štátu oslavuje 26 rokov. Kiska: “Úctu k ústave vyjadrujeme aj tým, akú silu dáme inštitúciám, ktoré majú vymáhať spravodlivosť

Bratislava 1. septembra 2018 (SITA/HSP/Foto:SITA-Peter Rusko)

Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR)

Slovenská ústava oslavuje dnes 26. výročie od jej schválenia poslancami národnej rady ešte v starej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave. Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR). Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar. Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.

Z právneho hľadiska je slovenskú ústavu možné charakterizovať ako rigidnú, pretože na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov parlamentu. Takisto ide o ústavu písanú, ktorá zakladá demokratický a unitaristický charakter štátu. Dokument sa skladá z preambuly a deviatich hláv, ktoré sa venujú rôznym oblastiam fungovania krajiny.

Originál Ústavy SR je uschovaný v trezore v budove parlamentu. Výtlačok vo foyer dnešnej budovy Národnej rady SR, ktorý môžu obdivovať návštevníci a poslanci, originálom nie je.

Prezident: Úctu k ústave vyjadrujeme aj tým, akú silu dáme inštitúciám, ktoré majú vymáhať spravodlivosť

Rok 2018, v ktorom si pripomíname dvadsiate piate výročie vzniku Slovenskej republiky, je, žiaľ, aj rokom, v ktorom sa dôvera v spravodlivosť a právny štát otriasa v základoch. Uviedol to vo svojom vyhlásení prezident SR Andrej Kiska v deň, keď si pripomíname prijatie Ústavy Slovenskej republiky. Ako uviedol, tento rok je rokom, v ktorom verejnosť viac než v minulosti cíti, že na Slovensku právo neplatí pre všetkých rovnako a nechráni všetkých rovnako. Kiska pripomenul, že dnes si pripomíname prijatie ústavy Slovenskej republiky, základného zákona, ktorý našu krajinu definuje ako demokratický a právny štát. Taký, v ktorom pravidlá zaväzujú všetkých rovnako a ktorý rešpektuje, chráni a vymáha ľudské a základné práva každého jednotlivca.

“Som preto presvedčený, že najlepším vyjadrením úprimnej úcty k ústave sú skutky, ktoré dôveru ľudí v spravodlivosť a právny štát na Slovensku dokážu postupne obnoviť a udržať. Príležitostí bude v krátkom čase dostatok, napríklad keď budú zodpovední politici rozhodovať o zmenách v polícii či na ústavnom súde,” uviedol.

Rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky však podľa prezidenta znamená aj záväzok nekriviť proces prijímania nových pravidiel a vždy poctivo zvažovať či existujú také závažné dôvody, pre ktoré je potrebné jej znenie meniť. “Pretože rešpekt k ústave, k ústavným tradíciám vytvoríme iba pokorou pred jej obsahom, duchom a hodnotami, na ktorých stojí. Nie ohýbaním základného zákona štátu pre potreby politického marketingu, ani jeho zapĺňaním vatou a deklaráciami, ktoré základy fungovania právneho štátu nijako nezlepšujú,” uviedol.

Zdôraznil, že úctu k ústave vyjadrujeme aj tým, akú silu a kvalitu dáme úradom a inštitúciám, ktoré majú vymáhať spravodlivosť a chrániť základné práva ľudí, aj tých najslabších a najzraniteľnejších, na samom okraji spoločnosti. “Hoci si deň vzniku ústavy pripomíname dnes, skutočná príležitosť osláviť jej význam pre Slovenskú republiku a budúcnosť právneho štátu sa naskytne o niekoľko mesiacov,” dodal.

Zároveň vyjadril, že téma voľby nových ústavných sudcov nebudí takú veľkú pozornosť verejnosti ako iné pálčivé problémy našej spoločnosti. “Ale existuje málo dôležitejších pilierov spravodlivej spoločnosti a právneho štátu, ako je ústavný súd. Preto je dôležité, aby na ňom pôsobili a rozhodovali výnimočne kvalifikovaní, morálne spôsobilí, ale tiež úplne nezávislí sudcovia a sudkyne. Súčasná politická reprezentácia bude vyberať väčšinu sudcov a sudkýň ústavného súdu. Ak sa nič nezmení, najbližšia príležitosť zlepšiť kvalitu ústavného súdu — a tým aj dôveru verejnosti v ochotu vedenia štátu chrániť právo a spravodlivosť, bude o dvanásť rokov, o štyri volebné obdobia,” uviedol Kiska s tým, že postoj k snahám o zlepšenie výberu sudcov a sudkýň preto bude oveľa výstižnejším signálom úcty k Ústave Slovenskej republiky ako všetky slová, ktoré dnes politici ku Dňu Ústavy povedia.