Môj profil 
Predplatné
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v utorok vystúpil v Národnej rade a vyhlásil: „Chcem veľmi jednoznačne povedať, že nikto za Slovensko Marrakéšsku deklaráciu nepodpísal, nikto v Marrakéši nebol, nikto slovenský národ nezradil.“
Oslovili sme preto poslancov s otázkou, či teda vedia niečo o tom, čí podpis pod deklaráciou je. Anton Hrnko (SNS): „To sa musíte pozrieť do krištáľovej gule. Ja som to nevidel. Ale Slovensko je suverénna krajina a neexistuje taký pán v Bruseli, aby nám sem proti našej vôli poslal niekoho, koho nechceme.“
Boris Kollár a Peter Pčolinský (Sme rodina): „My nie sme v exekutíve, takže ani nemáme odkiaľ vedieť, kto a či vôbec to niekto za našu stranu podpísal.“
Marián Kotleba (ĽSNS): „aj ja som počul, že za Slovenskú republiku tam bol podpis. Ale kto konkrétne a na základe akého mandátu, to vám teraz neviem povedať.“ Keď sme sa odvolali na slová pána ministra, Kotleba povedal: „Niečo iné povedal minister a niečo iné hovorili vládni poslanci v reakciách na tie správy v médiách… takže s dôverou k týmto rôznym vyjadreniam by som bol opatrný.“
K téme sa pred pár dňami v médiách vyjadril poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD), člen Zahraničného výboru NR SR. Oslovili sme preto aj jeho s otázkou, aká je teda pravda. „Je to presne tak, ako povedal pán minister Lajčák, nikto z našich predstaviteľov nebol v Marrakéši podpísať tú deklaráciu. Je to celé falošná správa. Ja som čítal tú pôvodnú správu a aj som sa k tomu vyjadroval. Jedenásťtisíc migrantov vraj má prísť na Slovensko, vraj sa to podpísalo v Monaku. Nakoniec sa ukázalo, že sa to nepodpísalo v Monaku, ale v Maroku a žiadnych 11 tisíc migrantov tam nie je spomenutých, a ani suma 800 eur na migranta.
Marrakéšska deklarácia je iba všeobecná deklarácia, ktorá Slovensko k ničomu nezaväzuje, iba hovorí o tom, že treba pomáhať legálnej migrácii z Afriky, aby bola nejakým civilizovaným spôsobom ošetrená. Ale aby bolo jasné: tým sa nemyslia migračné vlny z Afriky, ako ste si ich pamätali spred dvoch rokov, ale tým sa má na mysli legálny migrant. Legálna migrácia, to je prípad, keď nejaký človek chce ísť pracovať napríklad do Francúzska a tamojšia vláda mu dá povolenie, pretože ho potrebujú na nejakú prácu. Takto chodia napríklad aj Slováci do Británie. Úplne iný prípad je nelegálna migrácia, ktorú striktne odmietame. To treba veľmi silne odlišovať a obávam sa, že mnohí krajne pravicoví populisti zneužívajú to, že v Marrakeši bolo práve o tomto hovorené. Kvóty sme vždy odmietali a na Slovensko nikdy nepríde jediný migrant bez súhlasu slovenskej vlády,“ povedal Blaha.
To však nebola odpoveď na otázku ako je možné, že pod Marrakéšskou deklaráciou je aj podpis Slovenskej republiky. Na to Blaha odpovedal: „To je trochu inak. Tieto záležitosti boli vyjednávané v rámci EÚ, aspoň taká je verzia Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva vnútra, a preto tam figuruje aj podpis Slovenska ako člena EÚ. Ono to funguje tak, že ak nepôjdete do Marrakéša, aby ste sa explicitne vyslovili proti, tak ako to urobil maďarský minister zahraničných vecí, tak to berú automaticky, že ste za. Ale zo Slovákov tam nebol nikto, žiadny predstaviteľ slovenskej vlády nič také nepodpísal. Nazval by som to „tichý súhlas“, aspoň takto to zrejme vnímajú tí úradníci. Myslím si, že keby sa niekto pýtal ministra vnútra alebo ministra zahraničných vecí, tak by sme o tom mohli viesť diskusiu, ale v tejto fáze to nebolo žiadnym spôsobom podporené zo strany SR, ktorý by oprávňoval predstaviteľov opozície kritizovať vládu. Slovenskí predstavitelia Marrakéšsku deklaráciu nepodpísali. Obávam sa, že tento druh demagógie iba nahráva tým, ktorí obviňujú niektoré stránky z toho, že šíria lži.“
Záhada je teda vyriešená. Pod Marrakéšskou deklaráciou náš podpis je, ale nikto ju nepodpísal. Aké jednoduché.
Pre toho, kto by sa v tom azda chcel ešte ďalej vŕtať, tu ostala už len drobná vedľajšia a úplne nepodstatná otázka: že či teda naši predstavitelia tú Marrakéšsku deklaráciu schválili alebo nie. Alebo už podpisuje EÚ medzinárodné dokumenty v našom mene bez toho, aby sme do toho mohli hovoriť, prípadne aby sme o tom vôbec vedeli? Je „tichý súhlas“ súhlasom alebo nie je? Platí náš „tichý“ podpis alebo neplatí?
Alebo je tu ešte tretia možnosť. A síce tá, že sa už v praxi aplikuje nový druh podpisu pod medzinárodnými zmluvami, nazvime ho „euroatlantický polopodpis“, ktorý je podpisom len vtedy, keď sa to hodí, ale inak nie. Naši spojenci z USA, Francúzska a Veľkej Británie nám túto horúcu novinku na poli medzinárodného práva už predviedli pri podpise Washingtonskej zmluvy, keď sa jasne zaviazali, že v žiadnom prípade nezaútočia na inú krajinu bez koordinácie s nami a potom zbombardovali Sýriu s tým, že veď predsa Slovensko nemá s ich bombardovaním Sýrie nič spoločné.
Ivan Lehotský
